Najväčšia chyba v danom období, je "stiahnuť sa", nekomunikovať, šetriť aj na oblasti marketingu. Tým nehovorím, že by firmy nemali prehodnotiť efektivitu marketingových opatrení, ale prvý zákon akéhokoľvek zvládnutia krízy je VIAC PROPAGOVAŤ, viac komunikovať, viac kontaktovať klientov. Firma nie je medveď ani svišť, nemôže sa uložiť na zimný spánok. Skôr si vezmime príklad zo svorky vlkov, ktorí sa budú počas ťažkého obdobia snažiť omnoho viac ako predtým. Netvrdím, že marketingový rozpočet má byť väčší ako predtým, ale prinajmenšom teraz by mali firmy pracovať s prieskumami, aby ich komunikácia bola adresná. Výhodou krízy je to, že mnohí konkurenti idú do apatie a prenechajú komunikačný priestor tým, čo sa nevzdávajú.
WEB v marketingu stúpa už dlhší čas, lebo je to médium, ktoré umožňuje zákazníkom aktívne hľadať a ľahšie triediť informácie. Správne zvolená marketingová komunikácia cez internet môže byť veľmi efektívna. Ale pozor, pri dobre urobených prieskumoch môžete objaviť účinné spôsoby aj v printovej oblasti. Ak firma produkuje magazín, ktorý sa netýka len propagácie, ale podáva vskutku užitočné a zaujímavé informácie, tak to môže mať nevídaný úspech. Pointa je v tom, že firma dáva zákazníkom osvetu, učí ich niečo užitočné a propagácia je akýmsi vedľajším produktom. Potom to môže fungovať perfektne.
Predstava, že vyhrá jedna alebo druhá strana je veľmi často rozšírený blud. Samozrejme, môžeme hovoriť o obdobiach, keď jedna alebo druhá strana je v pozícii, kedy môže diktovať podmienky, ale v skutočnosti sú dobrí dodávatelia a dobrí zákazníci na sebe navzájom závislí. Ak klientela ubije dodávateľov ku krachu, tak odberatelia zostanú bez dodávateľa... Obchod bol, je a zostane v prvom rade vzájomne výhodným vzťahom, je jedno, čo nám tu rôzne ideológie podsúvajú.
Toto je veľmi široká otázka, lebo súbor opatrení môže byť veľký. V prvom rade je ale priorita v tom, čo je uvedené v odpovedi na otázku 1. Médiá nafukujú krízu a tým ju zhoršujú viac, ako by vyplývalo z ekonomickej nevyhnutnosti. Firmy by si mali uvedomiť, že trh je vždy väčší, ako si niekto myslí. Vždy niekto kupuje, vždy niekto niečo potrebuje, vždy niekto chce. Na druhej strane firmy často nemajú predstavu o tom, ako dostatočne rýchlo znižovať náklady a príliš dlho im trvá, kým zoberú fakty na vedomie. V takejto kríze by stačilo pre mnohé firmy len a len prežiť aj za cenu, že nebudú brať ohľad na obnovu prostriedkov, že pôjdu bez zisku a podobne. Ak firma prežije, neskôr sa konjunktúra vráti a potom bude trh preriedený a pretriedený. Už teraz by si mali klásť firmy otázku, ako neskôr nabehnú na dodávanie. Keby som však chcel uviesť prípadovú štúdiu, musel by som napísať rozsiahly článok. Poviem len toľko - v tej istej brandži zaznamenávame u niektorých firiem dokonca miestny nárast, kým ich konkurenti majú pokles aj o 45%. Ale hádajte čím to je? V prvom rade je to víťazný postoj, tvrdá (ale aj inteligentná) práca a ochota sa uskromniť.
Zlé je to, že prináša beznádej, strach a utrpenie u tých, čo "prehrajú" a prídu o podniky či prácu. Z tohto debaklu sa budú mnohí ľudia spamätávať príliš dlho.
Ale dobrých vecí je pomerne dosť:
a) Najmä "blahobytné" krajiny na západe dostali teraz lekciu o tom, že v kríze budú víťaziť národy, ktoré považujú prácu, produkciu, skromnosť a nasadenie za vyššiu hodnotu ako je voľný čas, zábavky a leňošenie. Neustále zdôrazňovanie predstavy, že práca je nutné zlo, že život začína po šichte, že človek by mal pracovať len sedem a menej hodín denne, víkend by mal byť trojdňový, to všetko pácha obrovské škody. Teraz sme vytriezveli, lebo zrazu je práce málo a ľudia si uvedomili jej hodnotu.
b) Priveľa ľudí, firiem, ba ja štátov si žije nad pomery. Nie je možné donekonečna požadovať zvyšovanie príjmu bez toho, aby za tým stálo zvyšovanie produktivity. Nie je možné zvyšovať ziskovosť a spotrebu firmy bez toho, aby sa zásadne nezvyšoval odbyt a efektivita výroby. Štáty nemôžu robiť výdavky na ktoré ich ekonomika nedorástla.
c) Z národohospodárskeho hľadiska sme teraz dostali lekciu, že jediné spoľahlivé dane sú obratové ako napr. DPH či spotrebné dane. Dane z príjmu sú úplne nespoľahlivá premenná. Príde kríza - firmy ani ľudia nemajú zisky, nasleduje obrovský prepad príjmov do štátneho rozpočtu. Toto však platí aj v prípade progresívnych modelov daní z príjmu, aj v časoch mimo krízy. Čím nehoráznejšie sadzby bude daňový zákon požadovať, tým istejšie je, že daňové subjekty budú zvyšovať vlastnú spotrebu, akumuláciu majetku tak, aby daň nemuseli platiť.
d) Firmy strácali veľa energie pri jednaní s odbormi ohľadom miezd. Zamestnanci si teraz uvedomili, že životaschopnosť firiem má svoje medze a sú pripravení sa uskromniť. Po dlhom čase si konečne zamestnanci uvedomujú, že nie je jedno ako prežíva a prosperuje firma, v ktorej pracujú.
Neverím, že sa ľudia príliš zmenia. Istý čas budú opatrnejšie nakupovať také veci, ktoré prinášajú budúce záväzky. Ľudia, ktorí prišli o príjmy teraz budú hľadať nový model nakupovania a začnú byť šetrnejší. Ale inak veľká väčšina ľudí bude naďalej dodržiavať základnú schému uvažovania:
- budú hľadať výhodnú ponuku na veci, ktoré pre život POTREBUJÚ,
- stále budú ochotní platiť nerozumné peniaze (vzhľadom na svoje možnosti) za veci, ktoré nepotrebujú, ale CHCÚ.