Stres – slovo skloňované vo všetkých pádoch a často spomínané pri debatách medzi zaneprázdnenými ľuďmi. Sú dva druhy stresu pozitívny - motivujúci, pod ktorým dokážeme niečo urobiť oveľa rýchlejšie a akýsi škodlivý, ktorý nás úplne vyradí z práce.
Ale čo to ten stres je? Slovníková definícia hovorí: "Súbor podnetov nadmerne nepriaznivo zaťažujúcich organizmus v oblasti duševnej i telesnej; stav takéhoto zaťaženia, záťaž." Pekne znejúca definícia, ale čo s ňou? Hodnota akéhokoľvek údaja je daná jeho praktickou použiteľnosťou. Všeobecnou použiteľnosťou v živote, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je práca. Každý z nás pracuje. Nemyslím tým iba tých 8,5 hodín prípadne viac, ktoré strávime na pracovisku, myslím tým akúkoľvek aktivitu, ktorá smeruje k dosiahnutiu cieľa.
Predstavme si dvoch pracujúcich mužov. Obaja sú veľmi zaneprázdnení, radia, organizujú, nestíhajú a majú veľmi intenzívny pocit stresu, ktorý ako nám hovoria lekári negatívne vplýva na naše telo, čo aj obaja pociťujú. Je piatok popoludní, 14:00 a pán Novák si povie: „Je toho priveľa. Takto to už ďalej nemôže ísť, už nevládzem, musím si urobiť pauzu.“ Nechá všetko tak, doslova mu jeho pracovné nástroje vypadnú z ruky, odíde z pracoviska a ide s rodinou na víkend na chatu. Tam celý víkend oddychuje, venuje sa svojim koníčkom a snaží sa nemyslieť na prácu – čo sa mu celkom dobre nedarí, pretože myslí na nevybavené objednávky, faktúry, neodoslané faxy, ... je nervózny a podráždený a v pondelok ráno ešte unavenejší, ako bol v piatok a k práci pristupuje s nechuťou.
Naopak, pán Bystrý, ktorý je v piatok popoludní rovnako vyčerpaný, si povie: „To fakt nemá zmysel, takto sa tu trápiť.“ Uvedomuje si, že jeho efektivita je nízka. Rozhodne sa ísť domov, vezme manželku a deti na prechádzku, ide skoro spať a v sobotu ide skoro ráno do práce a dokončí všetky rozrobené veci. Keď tak urobí, pričom celé sobotné dopoludnie intenzívne pracuje, dotiahne všetko čo má a „vyčistí si stôl“, po 5-6 hodinách práce odchádza spokojný a vysmiaty domov. Stalo sa aj vám, že keď ste sa rozhodli spraviť prácu, do ktorej sa vám nechcelo a určitý čas ste ju odkladali, cítili ste sa lepšie ako predtým – napriek tomu, že ste pracovali? Pán Bystrý sa počas víkendu dokáže plne venovať svojej rodine, koníčkom a vôbec nerozmýšľa nad svojou prácou. V nedeľu večer je v pohode a v pondelok ráno prichádza na pracovisko skvele naladený a pripravený zvládať ďalšiu prácu.
Stres nesúvisí s množstvo práce. Inak by bol pán Bystrý viac stresovaný ako pán Novák – pretože viac pracoval, dokonca aj v sobotu. On je však v oveľa lepšom stave ako v piatok popoludní – je spokojnejší a vyrovnanejší. Nejde o propagáciu práce počas víkendových dní, ale ilustráciu toho, že stres v žiadnom prípade nie je množstvo práce. Skutočnosť je taká, že ak niekto musí dlhodobo pracovať aj počas víkendových dní, tak niečo nezvláda...
Práca je praktická aplikácia pozornosti na ľudí a predmety v pracovnom prostredí. Čo teda robíme keď pracujeme? Používame – nasadzujeme svoju pozornosť na ľudí a predmety, s ktorými prichádzame do styku. Predajca pri komunikácii so zákazníkom by mal venovať plnú pozornosť zákazníkovi. Sústružník za sústruhom by mal pri svojej práci venovať plnú pozornosť sústruhu a obrábanému výrobku. Ako efektívni sme, keď sedíme pri počítači alebo čistom liste papiera a máme napísať nejaký text, ale my rozmýšľame nad tým, že nám v noci na parkovisku niekto poškodil auto a musíme zájsť do poisťovne, servisu a zabezpečiť všetko okolo? Ako dlho nám bude trvať napísanie textu? Koľko spravíme chýb? Schopnosť zvládať návaly práce a stresu závisí na tom ako k nim pristupujeme, pretože v živote máme viac ako dosť rôznych problémov a výziev samých so sebou, v rodine, v práci, v klube, atď.
Ak by sme boli schopní dať plnú pozornosť tomu, čo práve robíme, rýchlo a bez chýb to dokončili, potom by sme vedeli rýchlo ukončiť každú prácu. A mohli by sme povedať, že nie sme stresovaní, však? Ale ako si s tým poradiť? V skutočnosti hovorím o niečom, čo sa nazýva kontrola. Kontrolou vo význame anglického „control = riadenie“ rozumiem ochotu a schopnosť jedinca veci vo svojom okolí začínať, meniť a zastavovať podľa vlastného rozhodnutia. To je anatómia kontroly: ŠTART – ZMENA - STOP.
Ak má šofér svoje auto pod kontrolou, tak on rozhodne o tom, kedy a ako sa auto rozbehne, kedy zrýchli či spomalí alebo zmení smer jazdy a nakoniec aj to, kedy zastaví. Vtedy môžem hovoriť o tom, že mám svoje auto pod kontrolou. Každý z nás si asi pamätá, že tomu tak vždy nebolo – hlavne keď si spomenieme na svoje prvé hodiny jazdy v autoškole. Keď dokážeme mať svoju pozornosť úplne pod kontrolou, vieme akcie začínať, meniť a ukončovať ako chceme, nie sme pod tlakom a zrejme pracujeme rýchlo a bez chýb.
Kde to ale zlyháva? Vo väčšine prípadov vieme naše akcie (pomenujme ich akčné cykly) začať, prípadne s nimi vykonať aj nejakú zmenu, ale nedarí sa nám ich ukončovať, uzatvárať tak, ako by sme chceli. Strácame kontrolu, odkladáme prácu so slovami "to urobím neskôr, keď budem mať čas", "tamto urobím hneď ako si nájdem čas, to nesúri" a ani si neuvedomujeme, že sme stále viac a viac stresovaní, unavení a podráždení. Čo teda spôsobuje stres? Určite ho nespôsobujú akčné cykly, ktoré sú ukončené. Tie nám v skutočnosti poskytujú energiu s chuťou sa pustiť do ďalšej práce. STRES JE MNOŽSTVO NEUKONČENÝCH AKČNÝCH CYKLOV V NAŠOM ŽIVOTE.
Znamená to, že to, čo nás stresuje, sú veci (akčné cykly), ktoré sme začali, možno aj trošku zmenili, ale neukončili. Ostali otvorené a v nich máme uviaznutú našu pozornosť. Preto sme unavení, nervózni, podráždení a stresovaní. A toto sa deje nezávisle na našej vôli – či sa nám to páči alebo nie a nevieme to ovládať. Najhoršie na tom je, že takýto neukončený cyklus môže existovať ešte skôr ako ste niečo urobili – iba myšlienkou typu: "Mohli by sme vymaľovať kuchyňu"! A už to tam je – ešte neviete či štetkou, alebo valčekom a na aký odtieň, ale už máte v mysli Štart. A máte v tom uviaznutú pozornosť. Dôkazom je, že vás to vždy napadne, keď doma vstúpite do kuchyne.
Tajomstvom zvládania stresu nie je oddych či dovolenka, ale ukončenie toho, čo sme začali, aj keď iba v myšlienkach. Ak to nevieme ukončiť hneď, naplánujme si to – definujme harmonogram ukončenia. Ide o kontrolu (riadenie) našej pozornosti! Jednoduchý zákon, ktorý ovládali už naši starí otcovia. Platí pre naše zamestnanie, podnikanie, rodinný život. Pre každého z nás ako jedinca.
V miere ako budeme schopní toto vo svojom živote robiť, budeme menej stresovaní, budeme svoju prácu vykonávať rýchlejšie, presnejšie a bez chýb a zostane nám dostatok pozornosti pre našich blízkych, koníčky a nové projekty v našom živote.
Ing. Ondrej Eršek