Rozhovor s Ondrejom Eršekom na rádiu Slovensko

Prinášame vám priamy prepis rozhovorov prezidenta Business Success Ondreja Eršeka, s redaktorkou rádia Slovensko pani Evou Gergelyovou o problémoch v práci, ich vplyve na súkromný život ale aj o tom, ako sa s nimi vyrovnať.

Včera sme hovorili o problémoch výmeny. To znamená, koľko dáš, toľko by si mal dostať. Hovorili ste, že sú firmy, ktoré dajú svojim ľuďom všetko, čo tiež nie je dobré, ale ja si myslím, že aktuálnejší v našom prípade a v našej spoločnosti je prípad, že spoločnosti nedajú svojim ľuďom ani to, na čo by mali nárok. A ľudia sa to aj boja pýtať.
Ak ľudia nekomunikujú, to čo by mali komunikovať, tak vlastne oni sami sebe budujú akési zlyhania, pretože oni sami vedia, že niečo mali povedať, aj prečo to mali povedať, ale keď z rôznych dôvodov (strach, môže to byť nejaká obava, že ja viem, z hnevu šéfa, alebo nebodaj zo straty nejakej pracovnej pozície) a neurobia to, tak oni sú vlastne neetickí sami voči sebe. Vy môžete oklamať celý svet, ale neoklamete tú osobu, ktorá na Vás pozerá zo zrkadla a vy jednoducho viete, čo ste mali urobiť a čo ste nemali urobiť. A keď sa toto dlhodobo nerieši a tí ľudia to v sebe nejakým spôsobom stále tak konzervujú a nabíjajú sa takto, tak ono to skôr alebo neskôr skončí vždy v tých vzťahoch. Proste oni voči sebe začnú byť kritickí, začnú byť niekedy až takí niekedy ironickí, nie dobre vychádzajú s nadriadenými, ale aj medzi sebou a ono je to taký začiatok konca. Pretože ak sa toto nerieši z dlhodobého hľadiska, tak jednoducho vo firmách vznikajú veľmi, veľmi zlé vzťahy. Sú to také tie intrigy, ohováranie niekde v úzadí a toto proste neprospieva nikomu.

Predstavme si, že sme v miestach, kde nie je dostatok pracovných príležitostí. Nehovorme o Bratislave. Poradili by ste ozvať sa aj niekomu, kto sa bojí o svoju prácu, čo je teda dosť...
Viete, v tomto smere my máme dosť striktný názor. Propagujeme, že človek si vo svojom živote zapríčinil všetko sám a on sa už rozhodol, že on je príčinou, že pracuje tam kde je, a že je tam také prostredie aké tam je, tak on sa musí rozhodnúť, či on chce v tomto prostredí dlhodobo ďalej pracovať a byť nešťastný a možno frustrovaný, alebo s tým chce niečo urobiť a chce to zmeniť. A v tom druhom prípade, za ktorý by som sa ja prihováral, by som síce s veľkým porozumením, bez nejakého náboja, bez toho aby som kritizoval, alebo by som nadával, alebo nejakým spôsobom bol nepriateľský, by som to určite komunikoval. To, že s akou odozvou sa to stretne, to už ovplyvniť nemôžem, lebo to bude zrejme závisieť od toho vedenia, alebo od manažmentu firmy, ale keď tá reakcia možno aj pri opakovanej komunikácii bude neadekvátna a budem znehodnotený alebo mi dokonca budú hroziť, no tak potom sa budem musieť aj ja rozhodnúť, že či chcem na takomto pracovisku ešte pracovať a ako dlho.

Vy ste mi povedali, že v tomto prípade je dôležitý veľký rozdiel medzi morálkou a etikou. Tak ho vysvetlime.
Morálkou sú akési spoločenské pravidlá. Aby sme dobre spolunažívali, tak máme nejakú morálku, ktorú ak budeme všetci dodržiavať, tak nám bude dobre. Pričom etika je výhradne vec každého jedinca ako takého. My tomu hovoríme, že etika je "zdravý rozum". Proste, ak ja cítim, že by som mal niečo komunikovať, pretože si myslím, že je to nesprávne a ja to neurobím, som neetický. Som neetický sám voči sebe, lebo som pošliapal svoje vlastné presvedčenie, svoje vlastné zákony.