Rozhovor s Ondrejom Eršekom na rádiu Slovensko

Prinášame vám priamy prepis rozhovorov prezidenta Business Success Ondreja Eršeka, s redaktorkou rádia Slovensko pani Evou Gergelyovou o problémoch v práci, ich vplyve na súkromný život ale aj o tom, ako sa s nimi vyrovnať.

Ďalšou našou témou po komunikácii, po výmenách je motivácia. Opäť slovo veľmi známe, ale treba ho preložiť do firemného jazyka. Do Vášho slovníka.
Veľakrát v súvislosti s motiváciou si ľudia myslia, že motivácia je niečo vonkajšie, čo očakávajú, väčšinou to oni dostávajú od svojich nadriadených, šéfov. Je treba povedať, že motivácia je vnútorný impulz, niečo čo vychádza z vnútra z nás, to znamená, my sme niečím motivovaní a nie je to to externé. Tie vzťahy na pracovisku veľmi úzko súvisia práve s typom motivácie ľudí.

Takže čím sú ľudia motivovaní? 
No, každý hovorí, že ľudia robia len za peniaze a všetci robia len za peniaze, pritom keď sa ľudí opýtate, každý Vám povie, že peniaze sú najnižší typ motivácie. V poriadku, každý chce zarobiť peniaze, ale byť motivovaný peniazmi nie je to ideálne. No a viete si predstaviť, že na pracovisku kde sa stretávajú ľudia, ktorí sú motivovaní len peniazmi asi nebude veľmi záležať na vzťahoch. Proste prídem, urobím si svoju robotu, zoberiem peniaze a je to vybavené. 

Poďme na tie ďalšie typy.
Ten druhý typ motivácie je snaha získať akúsi osobnú výhodu, alebo osobný zisk z toho, že som v tej práci, čo môžu byť rôzne veci, ako je titul, postavenie, vlastná kancelária, alebo niečo také. Nemusí to byť vzhľadom na vzťahy na pracovisku zlá vec, pretože ak je niekto motivovaný tým, že má veľmi dobré pracovné prostredie, že sú tam milí ľudia, tak zrejme asi bude do takejto práce chodiť rád a bude sa snažiť naozaj v takomto prostredí existovať.

Môžeme prejsť k ďalším typom a tam by sa možno tak aj hodilo slovo "idealisti".
No, ono sa to zdá, ale keby ste sa pozreli naozaj na ľudí, tak oni vo väčšine prípadov nie sú motivovaní peniazmi, alebo nejakým osobným ziskom. Veľa ľudí robí prácu preto, pretože im práca dáva zmysel a to je taký tretí typ motivácie, kde ľudia sú presvedčení o tom, že to čo robia, je správne. A títo ľudia väčšinou nemajú problém so vzťahmi, sú schopní tie vzťahy naozaj už nejakým spôsobom vytvárať aktívne a nebudú vytvárať žiadne hlúposti, lebo ich zdravý rozum im hovorí, že dobre pracovať v dobrom prostredí, kde sú dobré vzťahy a nekomplikovať si ten život na pracovisku.

Ešte je tam ten štvrtý typ. Ten je pre šéfa možno najzaujímavejší, ale mohol by ho aj vystriedať na druhej strane.
Je to tak, je to veľakrát také utopistické, také sci-fi, kde ľudia pri štvrtom type motivácie, sú motivovaní tým, že oni pokladajú veci za svoju samozrejmú povinnosť. Toto sú ľudia, ktorí sú veľmi zodpovední, veľmi aktívne vytvárajú dobré vzťahy, snažia sa naozaj riadiť, takým heslom, že keď sa s niekým stretnú, tak ten druhý človek by sa mal cítiť lepšie ako pred tým stretnutím. A keď vidia negatíva, tak preberajú zodpovednosť a snažia sa tie negatíva meniť.

Poučenie z tohto celého nášho rozprávania je stať sa tým štvrtým typom, alebo šéf by mal vedieť, kto čo chce a podľa toho si vyberať svojich ľudí?
Tak, je to presne tak. Ten šéf by mal vedieť, minimálne tých ľudí ktorých priamo riadi, naozaj by o každom mal vedieť povedať, aký typ motivácie ten človek používa, respektíve akou motiváciou je ten človek poháňaný. A potom do toho motora, pretože to je taký vnútorný motor toho človeka, nalievať to správne palivo. Lebo viete, ak motor ide na diesel a vy doňho nalejete benzín, tak Vám asi veľmi dobre nepobeží.