Prezident spoločnosti Business Success, Ondrej Eršek, sa rozprával s redaktorkou rádia Slovensko, pani Evou Gergelyovou, na tému: "Kedy a ako požiadať o zvýšenie platu?"
Odvysielaný príspevok si môžete vypočuť kliknutím na prílohu.
Eva Gergelyová: Ako sa pozeráte na zvýšenie platu zamestnanca? Ako a kedy požiadať o zvýšenie platu?
Ondrej Eršek: Ak váš výkon stúpa a nikto si to nevšimne znamená to, že šéf nemá dostatočnú schopnosť pozorovať a rozlišovať jednotlivých pracovníkov na základe ich výkonu a keď ja viem ako spolupracovník firmy, že produkujem viac ako niekto iný, bolo by odo mňa nekorektné, keby som nešiel za šéfom a nepovedal mu: „Pozri sa, toto sú moje výsledky,
toto sú výsledky niekoho druhého a ja by som si predstavoval byť adekvátne ohodnotený.“
Eva Gergelyová: Sú však práce, ktoré sú ťažko merateľné presne na výkony, to je prvá vec a druhá vec, nie je to problém toho šéfa? Nemôže sa šéf uraziť, pretože on je ten, kto by mal poznať výkony pracovníkov, ktorí sú pod ním a kto by to mal spravodlivo ohodnotiť? A keď my za ním ideme a povieme mu, že odvádzame viac práce, vlastne ho upozorníme na jeho chybu.
Ondrej Eršek: Je to tak, narážame tu na problém "ješitnosti" šéfov, takého nejakého ega a treba úprimne povedať, že každá ryba smrdí vždy od hlavy. Keď šéf jednoducho buď nemá nástroje na to ako merať výkon, alebo nie je schopný vidieť indikátory, tak potom to môže byť problém, keď za ním takýto spolupracovník príde. V každom prípade, ja by som nesúhlasil s tvrdením, že nie každá práca sa dá merať. Sme zástancovia toho, že ak sa práca, niekoho výkon nedá merať, tak je to dosť závažný problém v organizácii. My totiž hovoríme o tom, že každý musí mať na konci svojej práce nejakej svojej aktivity niečo, čo sa volá produkt a ten produkt musí byť niečo, čo sa dá jednoznačne merať.
Eva Gergelyová: Nemôže sa ale v tomto prípade stať, že človek, ktorý je agresívnejší priebojnejší si vybojuje lepšie podmienky na úkor toho, kto taký priebojný dajme tomu nie je? Kto nie je schopný ísť si vypýtať vyšší plat, pretože toto nie je jednoduchý krok!?
Ondrej Eršek: Iste! Chce to určitú odvahu, možno to chce nejakú tú priebojnosť ako ste to vy nazvali. V každom prípade, zase sa na to musíme pozerať z hľadiska toho šéfa. Ten šéf je tým kľúčom, pretože aj my to vidíme, že mnoho manažérov alebo riadiacich pracovníkov nezlyháva vo svojom riadení ľudí, pretože by nevedeli, čo majú urobiť. Oni jednoducho nedisponujú takými komunikačnými nástrojmi a veľakrát sa dajú „dotlačiť“ od tých priebojnejších ľudí do vecí, ktoré oni vedia, že by nemali urobiť, ale napriek tomu ich urobia. Tým pádom vnášajú do organizácie nespravodlivosť.
Eva Gergelyová: Poďme teraz k tej hlavnej téme. Odhodlali sme sa ísť za šéfom, aby nám zvýšil plat. Aké argumenty by sme mali predložiť, na čo by sme nemali zabúdať a naopak, čo nie je dobré spomínať?
Ondrej Eršek: Je zbytočné chodiť za šéfom a hovoriť mu, koľko človek je v práci: /„Vieš, ja som tu bol 12 - 14 hodín“/. Koľko hodín sme odpracovali. V princípe je zbytočné hovoriť aj o tom, ako veľa sme robili, lebo zase sú takí, čo to niečo vyprodukujú za polovičný čas. Preto my doporučujeme každému, hovoriť o tom, čo vytvoril a sme zástancami toho, že ak je to merateľné, tak sa to dá dokonca zakresliť do určitého grafu. A keď niekoho produkcia stúpa, tak nie je dôvod, aby nebol aj viacej odmenený.
Eva Gergelyová: Čo ak sa ten pohovor, nazvime to tak, nevydarí. Čo ak nie je prijatý žiadny z rozumných, racionálnych argumentov.
Ondrej Eršek: Ja teraz nechcem, aby to vyznelo tak, že zamestnanci sú dokonalí a dobrí a šéfovia sú zlí. My iba vieme, kde je veľakrát skutočný zdroj tých problémov vo firmách. Bude to možno trošku odvážne prehlásenie, ale musím povedať toľko, že aj šéfa si treba vyberať.