SEPTEMBER 2009 - Stres a ako ho zvládať

• Ako zvládať stres a stihnúť viac • Kompetencia ako kľúč k riešeniu problémov • Čo má robiť vedúci pracovník • Marketingový plán je pracovný nástroj

Kľúčom k riešeniu problémov je kompetencia človeka

Momentálne je na trhu situácia, kde ľudia vnímajú určitú mieru neistoty. Mnohí predpokladajú, že sa To firmy nedotkne, ale v skutočnosti sa to týka každého človeka. Otázka stojí trochu inak. Čo môžem urobiť JA, aby To malo minimálny alebo žiaden dopad. To, čo ľudom chýba, je istota v riešení alebo postojoch. Týka sa to tak manažmentu, ako aj radových zamestnancov.

Ak sa na organizmus vyvíja tlak, môže reagovať rôzne. Napríklad sa stiahne a dúfa, že to prejde, lebo “oni“ hovoria, že to bude lepšie. Na situáciu, ktorá nás nejakým spôsobom ohrozuje, môžeme reagovať piatimi spôsobmi. V prvom rade môžeme podľahnúť, keď vidíme problém. Riešenie, pre ktoré sa rozhodneme, bude vzdať sa, ľahnúť si a povedať, že to nemá žiadny zmysel riešiť. Aj tak ma to „zožerie“ a nič s tým neurobím. V podstate by to znamenalo, kompletne sa odovzdať do rúk danému problému, lebo moja predstava je: „Nič s tým nemôžem urobiť, tak sa vzdám“. Pri obchodnom jednaní by to mohlo vyzerať tak, že sa predajca dostane do apatie s postojom: „Muchy zjedzte si ma“.

V druhom prípade sa dá problém ignorovať, čo by znamenalo: „Mňa sa to netýka“. Tento postoj by tiež nemusel byť príliš funkčný, lebo ak sa nachádzam v strede vojnového konfliktu a myslím, že sa nič nedeje, som vážne tupý až slepý a hluchý. Ale aj to som už videl, ako sa niekto usmieva a pritom sa topí. V obchode sa to dá vidieť, keď predajca nie je schopný doniesť žiadne objednávky, nedokáže prežiť, jeho príjmy nepokryjú ani ten najnutnejší náklad a on: NIČ! On celý ten problém ignoruje. Často je to vidieť v manželstve, kde dvaja ľudia po nádherných rokoch tvorenia sa postupne topia v rutine, potom prechádzajú do takých divných hádok a sporov ohľadom čohokoľvek a nakoniec si hovoria: „Problém neexistuje“, jednoducho ho ignorujú. To je apatia. Síce žijú spolu, ale nie je tam žiadna komunikácia. On si žije svoj život a ona si tiež žije svoj život. Jasné je, že keď odídu deti z domu, problém bude skutočne viditeľný. Televízor je „dobrý pomocník“ pri ňom sa dá tak krásne mlčať!

Ďalšia možná reakcia by bola pred problémom utiecť, čo by sa dalo chápať ako: „Keďže tomu nie som schopný čeliť, musím utiecť“. Za totality bolo takých ľudí veľa. Socialistický režim bol mohutný a hnutie bolo silné, takže pre niektorých ľudí bolo jediné riešenie utiecť do iného štátu. Nechcem to zovšeobecňovať, ale niektorým, čo pred niečím utiekli, sa to zopakovalo aj v novom priestore. Utekať sa nedá do nekonečna. V podstate ma strach núti niekam utekať a veci neriešiť. Zdá sa to také veľké, že to nezvládnem a je to tak blízko, že musím utiecť preč. Reakcia typu „Už s tým nechcem mať nič spoločné“ hovorí: „Musím pred tým utiecť“.

Iná reakcia na problém vyzerá ako celkom dobré riešenie, ale tiež má určité známky neriešenia. Ako sa dá tá situácia obísť? Čo by mohlo byť iným riešením? Napríklad mám problém s manželkou alebo manželom. „Je taká divná“ a podobne. Ona si nechce uvedomiť, že je divná, tak to budem riešiť nejakou kolegyňou v práci. Veď „Čo oči nevidia, to srdce nebolí“. Doma to neklape, tak si nájdem náhradu. Chvíľu to možno vyzerá príjemne, ale do života začína prichádzať nečestnosť. Aby som mohol nejako fungovať, musím niekoho klamať. Ako by sa to páčilo mne? Môžem o tom hovoriť slobodne? Alebo musím v živote niektoré veci tajiť, pretože nie sú v poriadku? Aký je to život?

V obchode by to mohlo vyzerať tak, že predajca nie je schopný u zákazníka uspieť, tak vymýšľa rôzne obchádzky ako napríklad nedovolené zľavy, neetické bonusy a podobné veci, ktoré nie sú skutočným riešením, ale vytvárajú viac problémov než úžitku. Zľavy vždy niekto zaplatí. Majiteľ alebo predajca. Závisí od rozhodnutia.

Posledným spôsobom by bolo zaútočiť, čo znamená ísť skrz. Aby som na niečo mohol zaútočiť, musím byť schopný tomu čeliť, postaviť sa problému tvárou v tvár. Určite to neznamená, že mám zaútočiť na manželku, keď s ňou mám problém, ale zaútočiť musím na ten problém.

Ak nekomunikujem, musím zaútočiť na ne-komunikáciu a začať komunikovať.

Čo je niekedy ťažké, lebo ona alebo on je...! Niekedy môžete pozorovať ako má niekto problém s alkoholom, ale v skutočnosti má problém úplne niekde inde a ten alkohol je len neoptimálne riešenie skutočného problému. Ľudia, ktorí musia piť alkohol dennodenne, skutočne utekajú pred nejakým problémom. To isté platí na ľudí, ktorí musia brať upokojujúce prášky, alebo prášky na spanie. Ak si človek povie: „Prestanem piť“, čo je samozrejme správne, musí si uvedomiť, že tie problémy začnú byť vnímané a je dôležité ich riešiť. Netreba útočiť na alkohol alebo na upokojujúce prášky, treba útočiť na ten problém, ktorý človek alkoholom, alebo práškami rieši.

V obchode to neznamená útočiť na klientov alebo zamestnancov, v obchode to znamená útočiť na nevedomosť a nekompetenciu. Človek len nevie, ako to má riešiť. Problém môže byť v nekompetentnom nábore ľudí alebo takmer žiadnej kontrole alebo marketingu alebo... atď.

Základ istoty každého človeka leží v jeho schopnosti byť kompetentný.

To je kľúč ku schopnosti riešiť všetky situácie v živote. Kompetentnosť súvisí s tým do akej miery si je človek vedomý, čo je potrebné urobiť a má schopnosť to aj urobiť. V prvom rade musím rozumieť, čo sa deje, keď je na mňa, rodinu alebo skupinu vyvíjaný tlak. A hlavne mať k tomu správny postoj.

Viac informácií nájdete na seminároch a kurzoch Business Success.