Chceli by ste opäť zažívať lepšie časy? Chceli by ste si opäť vychutnať úspech? Tak potom musíte úplne odložiť nabok svoju vážnu tvár. Prečo? Lebo tu existuje jedna silná zákonitosť.Práca každého z nás sa nedá oddeliť od života v rodine. Všetci veľmi zreteľne vnímame, aký vplyv má na našu schopnosť efektívne pracovať a vytvárať hodnotné produkty na pracovisku, keď doma niečo nie je v poriadku, keď je niekto z našich blízkych chorý alebo sme vďaka nejakej rannej neprimeranej reakcii nášho životného partnera (či seba samého) rozladení. Rovnako na nás samozrejme vplýva aj to, ak sa nášmu dieťaťu v škole nedarí, ak má problémy so spolužiakmi, či ako sa dnes tiež stáva, so svojimi učiteľmi. S manželkou Evkou vychovávame tri deti a dosť intenzívne sa zaoberáme tým, ako pomôcť ľuďom v našom okolí sa v tejto neľahkej úlohe rodiča, vychovávateľa a často aj vzdelávateľa, lepšie zorientovať.
Vychovávať, či nevychovávať deti
Úlohou rodičov je výchova detí. Existuje množstvo teórií na túto tému. Niektoré dokonca tvrdia, že dieťa netreba vychovávať. Jedno je však isté, ak to urobíme zle, ovplyvní to aj náš neskorší život.
Vychovať dieťa však v žiadnom prípade neznamená vytrénovať ho. Trénujeme psy, nie deti. Deti máme vychovávať tak, aby zostali samé sebou a neskôr boli schopné prežiť aj bez toho, aby sme mali nad nimi kontrolu. Preto je výchova detí pre rodiča náročnou úlohou.
Ani dospelým sa nepáči, keď im niekto neustále rozkazuje a niečo zakazuje. Práve preto by výchova detí nemala prebiehať direktívne či autoritatívne. To, čo dobre funguje, je jednoducho snažiť sa byť dieťaťu priateľom. Pokúste sa o výchovu hrou, príkladom či venovaním pozornosti dieťaťu vtedy, keď spraví to, čo chcete, aby robilo. Snažte sa zistiť, čo je pre dieťa skutočný problém a pomôžte mu ho vyriešiť bez toho, aby ste potláčali jeho vlastné riešenie.
Skúste malý experiment. Nechajte dieťa, nech si sadne na vaše kolená. Bude tam spokojne sedieť a bude šťastné. Teraz ho rukami pritlačte k sebe a zakážte mu odísť. Bude bojovať, aby sa od vás dostalo. Nahnevá sa. Bude plakať.
Toto veľakrát vidím ako problém, ktorý majú učitelia v škole. Snažia sa silou svojho postavenia presadiť svoj názor. Výsledok – deti sa búria a „ničia“ nám dospelým život. Je to vlastne skôr vynucovanie, nie výchova. Ak svojou výchovou nedovolíme deťom, aby mali svoje právo na sebaurčenie, stratíme ich lásku.
Čo je však ešte horšie, budú ju hľadať inde, často na nesprávnych miestach. Potom nastáva najhorší možný scenár, pretože výchova detí sa tak môže dostať do rúk celkom iných ľudí. Deti nemajú rady pocit, že sú vychovávané. Potrebujú lásku, pomoc a priateľstvo. Dajme im to. Výchovu dieťaťa musíme smerovať tak, aby na konci bolo dieťa nezlomené, sebestačné a etické. Vtedy bude schopné dobre prežiť.
Nezabudnite na pochvalu
Keď píšem tento text, uvedomujem si, ako formulujem vetu – myšlienku a za ňou dávam bodku. Ďalšia myšlienka a opäť bodka. Nakoniec je hotový odstavec. O tých bodkách píšem zámerne. Keby neboli, všetko by sa nám zlialo dokopy. Nevedeli by sme, kde myšlienka končí. V komunikácii s našimi deťmi by tou bodkou mala byť pochvala. Keď sa obzriete späť na svoj život, tak si spomeniete, ako vám kolegyňa pochválila váš nový melír. Pamätáte si, keď vám šéf povedal: „Ďakujem, že ste sa o to postarali“. Dieťa vás pochválilo za ten koláč, čo ste upiekli a manželka zas za tú krásnu kyticu, čo ste jej priniesli. Pochvala je taká silná. Cítite, ako si na všetky tie okamihy pamätáte? Napriek tomu pochvalou šetríme. Pritom priznajme úprimne – ovplyvnilo nás, že sme neboli pochválení?
Keď si zaspomíname, v živote nájdeme mnoho situácií, kedy sme si zaslúžili pochvalu. Pochvala však neprišla. Nebol čas, lebo sa mama ponáhľala do práce. Nebol ten vhodný okamih, lebo prišiel niekto na návštevu. Nikto si to nevšimol.
Naše krásne upratané hračky zostali bez pochvaly. To, že sme prvýkrát preskočili cez švihadlo, sa bralo ako samozrejmé. Možno ešte stále, aj keď si to veľakrát nepripustíme, po dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich... rokoch tie okamžiky ostávajú otvorené a z času na čas sa pripomínajú. Celý život hľadáme to správne ukončenie našej aktivity. Čakáme na pochvalu.
Pochváľte deti a vyhráte dvakrát:
Vyhráte dvakrát, lebo ste vyhrali obaja.
Pochvala funguje ako „pyramída“. Začnite pochvalou vy a za chvíľu počujete mnohých okolo seba, ako ostatných chvália. Tam, kde sa pochvala nachádza, tam sa lavínovito šíri. Nezastavíte ju. Je to príval veľkého množstva pozitívnej energie a ľudia to prirodzene cítia, chcú to a vyhľadávajú to.
Ak dáte dieťaťu pochvalu včas a správne, neskôr nebudete musieť trestať. Rozhodnite sa, že budete dieťa chváliť za každú drobnosť a budete mať šťastné dieťa a život plný krásnych okamihov. Z vlastnej skúsenosti viem, že uvidíte a zažijete veci, čo ste si predtým nestihli všimnúť a zacítiť. Len začnite!
Nechápe, čo od neho pani učiteľka chce...
Skôr, ako sa vaše dieťa dostane do tretej triedy, mali by ste spolu s ním porozumieť najdôležitejšiemu problému, ktorý sa pri štúdiu objavuje veľmi často. Nie je to však len pri štúdiu. Stretávame sa s ním aj pri čítaní rôznych časopisov, pri počúvaní rádia či televízie, pri rozhovore... Vlastne všade, kde získavame nejaké informácie. Je to nepochopené slovo alebo symbol. Nepochopené slovo je slovo, ktorému sme neporozumeli vôbec alebo sme mu porozumeli nesprávne.
Príklad:
„Adam sa učí doma slovenský jazyk – vetné členy. Na druhý deň má mať písomku z vetného rozboru. Sedí pri stole a zasnene pozerá z okna. Snaží sa pozerať do knihy a vraj si robí cvičenia. Prejdú dve hodiny. Na konci má pocit, že to celkom zvládol. Na druhý deň je písomka. Adam má z nej štvorku. Mama je nešťastná ...
Ako je to možné?
S čím mal Adam asi problém? Aby bol schopný naozaj zvládnuť učebnú látku – vetné členy, musí v prvom rade pochopiť, čo je to vlastne člen a potom následne vetný člen. Robí mu to problém, lebo nechápe tieto slová. Potom nasledujú ostatné pravdepodobne nepochopené slová ako podmet, prísudok, predmet... To všetko sú kľúčové slová k tejto učebnej látke. Všetky musia byť objasnené, pochopené preto, aby Adam zvládol písomku na dobrú známku. Nestačí, ak sa to naučí naspamäť. Ak by tomu naozaj rozumel, nesedel by a nepozeral zasnene do okna, ale by si učivo pred písomkou rýchlo precvičil!
Čo to v praxi znamená, že človek nerozumie slovám?
To, že človek nerozumie alebo zle rozumie slovám či symbolom, ovplyvní jeho schopnosť učiť sa rýchlo a efektívne. Mnohí si myslia, že je to hlúposť, ktorá bráni v tom, aby sa niekto mohol učiť rýchlejšie a efektívnejšie. Pravdou však je, že je to práve množstvo nepochopených slov v predmete, ktorý sa učí.
Stáva sa vám niekedy, že čítate článok a keď prídete na jeho koniec, máte pocit, že neviete o čom to bolo? Snažíte sa článok pochopiť a ešte raz, dva razy čítate tú časť, ktorej ste nerozumeli, no bez výsledku. A tak to odložíte a nečítate ďalej.
U dieťaťa je to podobné. Ak v danom predmete nerozumie slovám, pomaly naň zanevrie. Neskôr zanevrie aj na učiteľov a celú školu. Keďže je to inak šikovný študent, získa si pozornosť iným spôsobom. V škole vyrušuje a rozličným spôsobom škodí. Niektorí dospelí využívajú rôzne tresty alebo tlak, aby dieťa prinútili učiť sa a správať slušne. To, čo sa však snažia vyriešiť, je len následok, a preto to nemá efekt. Je dôležité dieťaťu pomôcť s tým, aby predmetu, učivu, porozumelo. Aby rozumelo všetkým slovám, všetkým značkám a symbolom a neučilo sa ich naspamäť. Ak s tým začnete dostatočne skoro, hneď od prvej triedy a samozrejme, od šlabikára, budete prekvapení. Budete prekvapení, že v dnešnom čase plnom informácií deti nechápu mnohé celkom bežné slová. Preto buďte vytrvalí, trpezliví a snažte sa objasniť nepochopené slová v duchu hry a veľkého priateľstva.
Z iniciatívy mojej manželky, riaditeľky siete Študijných centier BASIC, v ktorých pomáhajú deťom s problémami v čítaní a učení sa, sme sa rozhodli vytvoriť webové stránky na témy zahŕňajúce výchovu, vzťahy, vedenie detí k samostatnosti a lídrovstvu. Nájdete ich na adrese www.orodine.sk a ich podtitul je Ako vytvoriť doma úspešný tím. Veríme, že budú predstavovať pomoc pre všetkých, ktorým záleží na správnom fungovaní rodiny, tej najdôležitejšej jednotky v každej spoločnosti.
Ing. Ondrej Eršek