Čo treba urobiť na to, aby ľudia boli motivovaní? Kladiete si tiež túto otázku? Možno by sme mali prezradiť, že už samotná otázka nie je postavená presne. Čo si predstavujete pod slovom „motivovať“ ?
Stačilo by vám, aby výsledkom správnej motivácie bolo len to, že ľudia jednoducho urobia svoju prácu? Alebo očakávate od pracovníkov príjemné prekvapenia? Má byť výsledkom správnej motivácie iba pracovný výkon, alebo očakávate aj lojalitu voči firme, či ochotu prevziať zodpovednosť?
Predstavte si odhodlaného atléta, ktorý horí nedočkavosťou, aby sa chopil žrde, aby zdolal latku v priam nebeskej výške. Má veľa rečí o tom, ako chce reprezentovať, ako chce podať výborný výkon. V tvári sa mu zračí úsmev a nadšenie. Potom sa rozbehne po dráhe a nakoniec skočí. Náš zjavne motivovaný atlét preletí asi tak 2 metre pod latkou a opakované pokusy ukážu, že nič lepšie od neho nemôžeme ani očakávať.
Je motivovaný? Zdá sa, že áno. Stačí to však na to, aby niekedy uspel v súťaži? Je motivácia postačujúca, aby sa dokázal postupne zlepšiť až na požadovanú úroveň?
Urobme si teda trochu poriadok v očakávaniach od samotného pojmu motivácia. Za prvé – motivácia je najmä vnútorná záležitosť človeka. Je to vnútorný popud, ktorý ženie človeka vpred v smere k nejakému cieľu. Žiadnymi hókusmi-pókusmi nedokážete motivovať človeka, ktorý k tomu nemá predpoklady a miesto motivácie má v sebe nechuť. Môžete niekoho pobádať, no to všetko je iba márnením času, ak človek nemá sám v sebe chuť niečo urobiť. Navyše potrebujeme aj určitú vytrvalosť, lebo u niektorých ľudí opadne počiatočné nadšenie príliš rýchlo.
Za druhé – motivácia musí byť v súbehu aj s určitým výkonom, ktorého je človek schopný. Ak je niekto vo svojich schopnostiach priveľmi pozadu oproti potrebám a očakávaniam, tak motivácia nestačí. Iste, motivácia môže človeku pomôcť výkonnosť získať, prekonať prekážky, naučiť sa veci, ktoré sú pre vysoký výkon nevyhnutné, atď., ale ak potrebujete výkon teraz hneď, musíte vybrať motivovaného aj výkonného človeka v jednej osobe.
Ak snívate o tom, že sa stanete trénerom špičkového basketbalového tímu, asi sa nepresťahujete na územie Pygmejov, však? Tak prečo nás toľko šéfov žiada o radu, ako zvyšovať motiváciu pracovníkov u ľudí, u ktorých potom zistíme, že sa stala chyba už v tom, že boli do firmy vôbec prijatí?
O motivácii si v tomto magazíne povieme viac, ale uzavrime úvod tým, že túžba manažérov po motivačných systémoch je do značnej miery márna a naivná. Veľa ľudí má predstavu, že pre motiváciu k dobrej výkonnosti je potrebná v prvom rade nejaká premyslená schéma odmeňovania. Táto predstava je rovnako bláznivá ako tvrdenie, že vláda, ktorá je zvolená najchudobnejšími voličmi, zvýši životnú úroveň najchudobnejších voličov.
Po motivačných systémoch (najmä finančných) volajú najmä tí manažéri, ktorí nedokážu veľmi priamo a nepretržite požadovať vysoké výkony. Nedokážu vytvoriť systémy, ktoré by informovali o každodennej výkonnosti jednotlivcov i skupín pracovníkov a nedokážu tie informácie pretaviť do okamžitých zásahov na zvýšenie výkonu.
Myslíte si, že dobrý odmeňovací systém zabezpečí vysoký výkon v predaji? Zabudnite! Omnoho viac spôsobí šéf, ktorý trvá na vysokej intenzite práce predajcov, čím nechceme povedať, že netreba pri tom aj používať zdravý rozum.
Ak ste tréner atléta, tak si môžete vybrať – buď špekulujte nad novým systémom odmeňovania, ktorý má zlepšiť motiváciu vášho zverenca, alebo si vezmite stopky a choďte s ním na bežecký ovál. Čo myslíte, ktorý z týchto dvoch opatrení viac prispeje k zlatej olympijskej medaile?