JÚN 2010 - Sila ľahkosti

Všimli ste si, že ak ste niečo v živote skutočne chceli, splnilo sa to? Zbadali ste, že až po dosiahnutí nejakej méty ste si spomenuli, že kedysi dávno ste to sformulovali ako cieľ?

Podobné prejavy sme opakovane zažívali na seminároch o plánovaní (Ako dosahovať svoje ciele). Klienti nám opätovne hovorili, že si naplánovali veci, odložili tie plány a podrobnosti do zásuvky, aby s úžasom o dva roky zistili, že sa stalo presne to, čo zamýšľali. Extrémny prípad sa traduje u jedného nášho klienta: Ich pracovníčka si pri cvičeniach s nástrojmi plánovania napísala do nadpisu tému: „Mať 4 deti“ a o 3 týždne prišla do firmy s pozitívnym tehotenským testom... (Odvtedy sa majiteľka dotyčnej firmy smeje, že ona bude schvaľovať témy cvičení pre svojich podriadených.)

Trik spočíva práve v tom sformulovaní cieľa. V každodennom zhone si ľudia (a najmä manažéri) nenájdu čas na to, aby sa na chvíľu zastavili a poriadne si svoje predstavy a sny rozobrali do detailov.

Všimnite si, ako vyzerá hra futbalového mužstva, ktoré má za cieľ „skončiť ligový ročník kdesi v strede tabuľky...“.

Výsledok bude akási nemastná – neslaná hra, ktorá nerobí veľkú radosť ani vedeniu, ani hráčom, a už vôbec nie fanúšikom. Pýtate sa, čo má spoločné vaša firma s futbalom?

Nuž, pomerne veľa. Ak je váš jediný cieľ iba prosté prežívanie firmy, bez akejkoľvek reálnej méty, tak dostaneme podobný obraz. Výsledkom bude nemastná – neslaná existencia firmy, ktorá nerobí radosť ani vedeniu, ani zamestnancom, ani zákazníkom.

Nie, v žiadnom prípade. Samozrejme môže nastať situácia, kedy firma naozaj bojuje o holé prežitie. Je to ako loď s porúchanými motormi zmietaná v búrke. Kapitán vyhlási jasne, že primárnym cieľom je prosté prežitie.

Videli ste film Apollo 13, v ktorom sa zmení cieľ celého tímu z úspešného pristátia na Mesiaci na cieľ „záchrana posádky“? Áno, život prináša takéto situácie a záchrana je legitímnym cieľom. Tak sa môže zachraňovať mužstvo pred vypadnutím do nižšej ligy, tak sa zachraňuje firma pred bankrotom.

Ľudia aj firmy sa snažia o lepšie prežitie, to je fakt. Na druhej strane treba povedať, že záchrana pred katastrofou je skôr typom negatívneho cieľa. Zachrániť sa pred niečím zlým môže človeka posilniť, dáva mu veľký zážitok, ale nemôžeme to považovať za rutinu. Záchranné procedúry sú dôležité (mimochodom, koľkí z vás skutočne počúvajú letušky, keď vysvetľujú bezpečnostné pravidlá a procedúry pred odletom?) , ale nie je to najdôležitejšia vec pri akejkoľvek aktivite. Správne nastavený finančný systém vám umožňuje prežiť, lebo by mal obsahovať bezpečnostné opatrenia, no peniaze nezarobíte len tým, že máte dobrý finančný systém.

Stále zostáva v platnosti, že nestačí mať vo futbale iba obranu, ale musíte vedieť dať aj góly. Vo finančnom systéme nesmiete myslieť len na to, ako zabrániť nesprávnym, či privysokým výdajom, ale musíte uvažovať aj nad tým, ako zarobiť.

Firma potrebuje, aby jej najvyššie vedenie perfektne ovládalo, ako sa tvoria pozitívne hodnoty. Manažment sa nedokáže udržať v sedle, ak nemá perfektnú predstavu ideálnej scény a nedokáže firmu zlepšovať tak, aby nebolo potrebné zaoberať sa rutinami. Ľudia vo firme musia tiež perfektne ovládať ideálnu scénu svojej práce, inak neuvidia odchýlky a bude ich treba neustále korigovať a niečo hasiť, čo v niektorých firmách zaberie šéfom 60 % ich práce.

Ak v niečom spočíva misia Business Success, tak je to vzdelávanie a konzultovanie v smere ideálnej scény. My dávame našim študentom víziu ideálnej firmy. Nemá to byť nereálna, idealizovaná ideálna scéna, ale čosi dosiahnuteľné v reálnom svete.

Niekto by povedal, že najťažšia je tá cesta k ideálu vlastnej firmy, no my si to nemyslíme. Ak niekomu chýba ideál, nemá svoju firmu s čím porovnať. Ak si svoju firmu vysníva do istej podoby, potom sa môžeme baviť o tom, za tým treba ísť. Cesta môže byť dlhá a tŕnistá, ale oplatí sa po nej ísť.

Živíme sa tým, že zverejňujeme nové štandardy organizácie, ale aj etiky v podnikaní, nech už sa toto slovné spojenie bude zdať niekomu akokoľvek absurdné. Lenže my veríme, že človek môže byť slušný a veríme, že len vtedy má život tú správnu príchuť.

Je pravda, že posledných 18 mesiacov bolo pre mnohých ťažkým obdobím a cieľom bolo zachrániť firmu. Ale teraz prišiel čas uvažovať pozitívne. Toto neberte ako frázu o „pozitívnom myslení“. Hovoríme o tom, že je čas dať si pozitívne ciele. Už netreba myslieť len na obranu. Je čas prejsť do útoku.

Žiarivým príkladom tohto uvažovania je legendárny pilot Cheslie „Sully“ Sullenberger, hrdina z januára 2009. Pre tých, čo to veľmi nezachytili, jedná sa o prípad dopravného lietadla, ktoré štartovalo z letiska LaGuardia v New Yorku. Po dosiahnutí výšky necelých 1000 metrov sa lietadlo zrazilo nad husto zastavaným územím Bronxu s kŕdľom husí a zastavili sa oba motory. Sullenberger pokojným hlasom ohlásil riadiacej veži, že letí bez motorov a potrebuje sa vrátiť na letisko. Vedúci letovej prevádzky pokojným hlasom odpovedal a pridelil nešťastnému lietadlu pristávaciu dráhu. (Nahrávky celej komunikácie patria k najúžasnejším ukážkam chladnokrvnosti a profesionalizmu všetkých zúčastnených. Vedúci letovej prevádzky pri vyšetrovaní povedal, že počas celej situácie bol úplne vyrovnaný, ale keď sa lietadlo stratilo z radarov medzi mrakodrapmi a jeho úloha v celej kauze skončila, tak musel predčasne ukončiť smenu a pár dní sa nevedel spamätať zo šoku.)

Po pár sekundách kapitán Sullenberger pochopil, že na letisko nedoletí, ani na ponúkané náhradné letisko v New Jersey. Ohlásil, že pristane na rieke Hudson. Bol mrazivý 15. január, čo je pre plávanie vo vode zlý dátum. Neskôr sa vyjadril, že jeho skúsenosti zo 42 rokov lietania boli ako drobné vklady do banky, ktoré si teraz naraz vybral. Bol si istý, že sa na vode pristáť dá, hoci dovtedy sa to s takýmto lietadlom nikomu nepodarilo bez strát na životoch.

Dlhý príbeh skrátim. Sullenberger pomerne hladko pristál, zachránilo sa všetkých 155 duší a kapitán sa stal z noci na ráno hrdinom. Pozrieť si dokumenty na YouTube na danú tému je nesmierne poučné a dojímavé. Prečo tu však o tom hovoríme?

V jednom interview povedal čosi úplne šokujúce. Keď bolo po všetkom a mohol byť právom pyšný, ako so svojou posádkou dokázal aj takmer nemožné, v noci nemohol zaspať. Prečo? Lebo si neustále premietal v hlave celú udalosť a uvažoval nad tým, čo mohol urobiť inak, aby sa nehoda vôbec nestala. Ako pilot záchranca bol oslavovaný, no jeho ideálom nebolo pristáť vo vode bez strát na životoch. Jeho ideálom bolo vzlietnuť a bezpečne dopraviť stroj i posádku na cieľové letisko.

Svoj veľký deň zažil v októbri 2009. Ako pilot sa posadil do rovnakého lietadla, na rovnakej linke. V kokpite mal toho istého druhého pilota. V slúchadlách sa ozval presne ten istý hlas letového dispečera, ktorého poslali zámerne v ten deň do služby. Mnohí cestujúci z pôvodného letu sa posadili do lietadla, dostali dokonca tie isté sedadlá ako vtedy. Keď sa ostatní nič netušiaci cestujúci v kabíne dozvedeli, kto pilotuje, tak sa strhol spontánny potlesk. Sullenberger bezpečne vzlietol a doletel do cieľovej destinácie. Týmto sa pre všetkých uzavrel veľký cyklus.

Pilot už nebol len záchranca. Bol opäť normálnym pilotom. Jeho poslaním je voziť cestujúcich. Nie havarovať bez strát na životoch.

Aj vy, čo čítate tieto riadky, si z toho vezmite príklad. Nech vaša firma prešla čímkoľvek, je čas skončiť so zachraňovaním. Je čas stanoviť si pozitívne ciele.

Pavol Timko

zakladateľ