JÚN 2010 - Sila ľahkosti

( 1. júna 2010 )

Chceli by ste opäť zažívať lepšie časy? Chceli by ste si opäť vychutnať úspech? Tak potom musíte úplne odložiť nabok svoju vážnu tvár. Prečo? Lebo tu existuje jedna silná zákonitosť.


Sila ľahkosti

 

Motto: To najlepšie, čo ste kedy robili, ste robili s ľahkosťou

 

V poslednom období sa stretávame s tým, že niektoré firmy priveľmi zápasia o prežitie. V niektorých prípadoch sa doslova trápia. Niekde to zas nie je až také dramatické, podniku možno nejde o krk. Ale treba sa tak veľmi snažiť, ak sa má dostaviť akýkoľvek rozumný výsledok! Vedenie, zamestnanci si často so smútkom spomenú na rok 2007 a porovnávajú to s úsilím, ktoré musia vynakladať dnes. Množstvo potrebnej práce by snáď nebolo až také unavujúce – to, čo drví ľudí, je aj atmosféra, v ktorej sa to celé odohráva. Nie je žiadna slasť pozerať sa každý deň na otrávené a demotivované tváre kolegov. Nie je radosť žiť v prítomnosti ľudí, ktorí ako keby hľadali včerajší deň.

Smrteľná vážnosť
Chceli by ste opäť zažívať lepšie časy? Chceli by ste si opäť vychutnať úspech? Tak potom musíte úplne odložiť nabok svoju vážnu tvár. Prečo? Lebo tu existuje jedna silná zákonitosť. Ak niekto zažíva nejaké neúspechy, môže sa mu stať, že prejde do bodu, kedy si začne robiť starosti, začne byť veľmi vážny a nahodí taký ten "seriózny" postoj.
 
V tom momente je však v pasci, lebo ak je niekto vážny, tak potom:
  1. Utekajú pred ním veci, ktoré by chcel, za ktorými sa dočahuje.
  2. Padajú mu na hlavu veci, z ktorých má strach a prenasleduje ho všetko to, pred čím uteká.
Čo je skutočne problém? Absencia ducha hry. 
Ak sa nezabávate tým, čo robíte, ak to neberiete ako srandu, ak sa pri tom nedokážete smiať, ak to všetko robíte ako super serióznu, vážnu vec, potom si úspech sami odháňate od dverí. Niekto mi síce namietne, že on predsa neovplyvní, v akom rozpoložení sa ráno zobudí, ako sa cíti. Na to odpoviem, že až budete ráno stáť pred zrkadlom, tak ste to vy, kto rozhoduje, akú emóciu nasadí na ten svoj ksicht.

Je dosť podstatné aj to, akou rýchlosťou robíte veci. Lebo jeden z prejavov nízkej emócie je, že urobíte málo.

 
Ak nejaký predajca stretne príliš málo klientov, tak je pochopiteľné, že to potom berie príliš vážne. Pokúša sa vyžmýkať z minima maximum, a to už je moment, kedy je priveľmi vážny.
Ak dokáže stretnúť mnoho ľudí a s každým sa s chuťou porozpráva o jeho potrebách a má šancu odporúčať mu nejaké kroky, ktoré vyriešia jeho problémy, ak dokáže za deň s ľahkosťou pripustiť fakt, že na niekoľkých stretnutiach nepredá nič a možno len zaseje budúcu produkciu, lebo až ten štvrtý klient niečo kúpi, potom má šancu sa usmievať a brať veci na ľahkú váhu. Je nemožné sa smiať, ak máte primálo komunikácie. Je strašná drina chodiť po klientoch a musieť niečo predávať. A naozaj musíte, lebo ak ich za týždeň stretnete ledva šiestich, tak nemáte veľký výber! Iba ak máte ochotu stretnúť sa s mnohými zákazníkmi, tak len vtedy s ľahkou mysľou môžete debatovať a zisťovať, či bude zdieľať vaše nadšenie ohľadom vášho produktu.


Nadhľad, humor a ľahkosť je inšpirácia pre dobrý život


Všimnite si, že v golfe (tenise, hokeji, doplňte si, čo len chcete...) zahráte skvelé údery len vtedy, keď nestískate kŕčovito palicu. Aj najnáročnejšie manévre s autom zvládate len vtedy, keď držíte volant zľahka. Hojdačku so svojou milou nerozhojdáte brutálnou silou, stačí len jemne poštuchnúť v správnom momente. Nikdy nebudete úspešní, ak nebudete vzorom ľahkosti, nadhľadu, ak z vás nebude sršať radosť a zábava z toho, čo robíte. Nezabúdajte, že predávate v prvom rade seba, to, čo vyžarujete, až potom akékoľvek služby.

Pohodu zažije predajca len vtedy, ak bude mať ochotu najazdiť veľa kilometrov, stráviť dlhé hodiny v práci, stískať telefón, robiť všetku potrebnú administratívu. To všetko je vyhradené len tým, ktorí nestratili ochotu sa hrať a zabávať sa vlastným životom. Zároveň je to vyhradené len pre tých, čo sú ochotní sa neustále učiť, pre ktorých sú každodenné nové údaje dobrodružstvom a nie ťažkým údelom.

Majiteľ či šéf dosiahne veľké úspechy len vtedy, keď si uvedomí, že všetko môže robiť s nadhľadom, vážne veci môže brať ako výzvu, nepriazeň osudu ako skúšku odvahy. Nech to znie akokoľvek bláznivo, vychutnajte si každú životnú situáciu, lebo všetko je to jedinečná hra, ktorá sa volá „Môj život“ a je lepšie hrať ju na plný plyn, s vetrom vo vlasoch, ako sa zmeniť na kancelársku krysu, na účtovnícky typ človeka, ktorý chce, aby mu v bilanciách sedel každý cent.

Možno ste si všimli, že si mnoho ľudí obľúbilo v posledných rokoch postavu kapitána Jacka Sparrowa z filmu Piráti Karibiku. Ľudia kdesi v hĺbke srdca cítia, že nadhľad, humor a ľahkosť v akejkoľvek životnej situácii je inšpiráciou pre dobrý život.

Povedzte mi, že strašne banujete za dobrými časmi, že „dobre už bolo“, že situácia je vážna a ja vám ihneď poviem, čo je vaša diagnóza: 
  1. Ste príliš seriózni.
  2. Tvoríte málo, hráte príliš na istotu.
Začnite sa teda zabávať, priatelia moji, a urobte toto veľmi nákazlivým. Ak niekto povie, že sa mu to nedarí, lebo sa cíti zle, tak mu odporúčam iba jediné. Pozrite sa sami na seba z výšky niekoľkých metrov a dobre si obzrite tú strašne komickú utrápenú bytosť, ktorá vám musí byť poriadne na smiech. Poriadne sa vysmejte vlastnému trápeniu. V podnikaní robíme niečo, čo je v skutočnosti nesmierna zábava, tak je čas si to poriadne užiť. Čo poviete?

Moc predstavivosti

 

Moc predstavivosti

 

 

Všimli ste si, že ak ste niečo v živote skutočne chceli, splnilo sa to? Zbadali ste, že až po dosiahnutí nejakej méty ste si spomenuli, že kedysi dávno ste to sformulovali ako cieľ?
Podobné prejavy sme opakovane zažívali na seminároch o plánovaní (Ako dosahovať svoje ciele). Klienti nám opätovne hovorili, že si naplánovali veci, odložili tie plány a podrobnosti do zásuvky, aby s úžasom o dva roky zistili, že sa stalo presne to, čo zamýšľali. Extrémny prípad sa traduje u jedného nášho klienta: Ich pracovníčka si pri cvičeniach s nástrojmi plánovania napísala do nadpisu tému: „Mať 4 deti“ a o 3 týždne prišla do firmy s pozitívnym tehotenským testom... (Odvtedy sa majiteľka dotyčnej firmy smeje, že ona bude schvaľovať témy cvičení pre svojich podriadených.)

Trik spočíva práve v tom sformulovaní cieľa. V každodennom zhone si ľudia (a najmä manažéri) nenájdu čas na to, aby sa na chvíľu zastavili a poriadne si svoje predstavy a sny rozobrali do detailov.

Ak by sme vošli do akejkoľvek firmy a urobili tam nemilosrdne prieskum cieľov, prišli by sme na to, že:
  1. väčšina zamestnancov vám nevie povedať, čo je skutočný cieľ, ktorý manažment má,
  2. v mnohých firmách by ani šéf, ani majiteľ nedokázali povedať presne, čo je momentálna méta, za ktorou by mal celý kolektív ísť.
Všimnite si, ako vyzerá hra futbalového mužstva, ktoré má za cieľ „skončiť ligový ročník kdesi v strede tabuľky...“.

Výsledok bude akási nemastná – neslaná hra, ktorá nerobí veľkú radosť ani vedeniu, ani hráčom, a už vôbec nie fanúšikom. Pýtate sa, čo má spoločné vaša firma s futbalom?
Nuž, pomerne veľa. Ak je váš jediný cieľ iba prosté prežívanie firmy, bez akejkoľvek reálnej méty, tak dostaneme podobný obraz. Výsledkom bude nemastná – neslaná existencia firmy, ktorá nerobí radosť ani vedeniu, ani zamestnancom, ani zákazníkom.

Podobnosť čisto náhodná?
Nie, v žiadnom prípade. Samozrejme môže nastať situácia, kedy firma naozaj bojuje o holé prežitie. Je to ako loď s porúchanými motormi zmietaná v búrke. Kapitán vyhlási jasne, že primárnym cieľom je prosté prežitie.

Videli ste film Apollo 13, v ktorom sa zmení cieľ celého tímu z úspešného pristátia na Mesiaci na cieľ „záchrana posádky“? Áno, život prináša takéto situácie a záchrana je legitímnym cieľom. Tak sa môže zachraňovať mužstvo pred vypadnutím do nižšej ligy, tak sa zachraňuje firma pred bankrotom.

Ľudia aj firmy sa snažia o lepšie prežitie, to je fakt. Na druhej strane treba povedať, že záchrana pred katastrofou je skôr typom negatívneho cieľa. Zachrániť sa pred niečím zlým môže človeka posilniť, dáva mu veľký zážitok, ale nemôžeme to považovať za rutinu. Záchranné procedúry sú dôležité (mimochodom, koľkí z vás skutočne počúvajú letušky, keď vysvetľujú bezpečnostné pravidlá a procedúry pred odletom?) , ale nie je to najdôležitejšia vec pri akejkoľvek aktivite. Správne nastavený finančný systém vám umožňuje prežiť, lebo by mal obsahovať bezpečnostné opatrenia, no peniaze nezarobíte len tým, že máte dobrý finančný systém.

Stále zostáva v platnosti, že nestačí mať vo futbale iba obranu, ale musíte vedieť dať aj góly. Vo finančnom systéme nesmiete myslieť len na to, ako zabrániť nesprávnym, či privysokým výdajom, ale musíte uvažovať aj nad tým, ako zarobiť.

Firma potrebuje, aby jej najvyššie vedenie perfektne ovládalo, ako sa tvoria pozitívne hodnoty. Manažment sa nedokáže udržať v sedle, ak nemá perfektnú predstavu ideálnej scény a nedokáže firmu zlepšovať tak, aby nebolo potrebné zaoberať sa rutinami. Ľudia vo firme musia tiež perfektne ovládať ideálnu scénu svojej práce, inak neuvidia odchýlky a bude ich treba neustále korigovať a niečo hasiť, čo v niektorých firmách zaberie šéfom 60 % ich práce.

Ak v niečom spočíva misia Business Success, tak je to vzdelávanie a konzultovanie v smere ideálnej scény. My dávame našim študentom víziu ideálnej firmy. Nemá to byť nereálna, idealizovaná ideálna scéna, ale čosi dosiahnuteľné v reálnom svete.

Niekto by povedal, že najťažšia je tá cesta k ideálu vlastnej firmy, no my si to nemyslíme. Ak niekomu chýba ideál, nemá svoju firmu s čím porovnať. Ak si svoju firmu vysníva do istej podoby, potom sa môžeme baviť o tom, za tým treba ísť. Cesta môže byť dlhá a tŕnistá, ale oplatí sa po nej ísť.

Živíme sa tým, že zverejňujeme nové štandardy organizácie, ale aj etiky v podnikaní, nech už sa toto slovné spojenie bude zdať niekomu akokoľvek absurdné. Lenže my veríme, že človek môže byť slušný a veríme, že len vtedy má život tú správnu príchuť.

Je pravda, že posledných 18 mesiacov bolo pre mnohých ťažkým obdobím a cieľom bolo zachrániť firmu. Ale teraz prišiel čas uvažovať pozitívne. Toto neberte ako frázu o „pozitívnom myslení“. Hovoríme o tom, že je čas dať si pozitívne ciele. Už netreba myslieť len na obranu. Je čas prejsť do útoku.

Žiarivým príkladom tohto uvažovania je legendárny pilot Cheslie „Sully“ Sullenberger, hrdina z januára 2009. Pre tých, čo to veľmi nezachytili, jedná sa o prípad dopravného lietadla, ktoré štartovalo z letiska LaGuardia v New Yorku. Po dosiahnutí výšky necelých 1000 metrov sa lietadlo zrazilo nad husto zastavaným územím Bronxu s kŕdľom husí a zastavili sa oba motory. Sullenberger pokojným hlasom ohlásil riadiacej veži, že letí bez motorov a potrebuje sa vrátiť na letisko. Vedúci letovej prevádzky pokojným hlasom odpovedal a pridelil nešťastnému lietadlu pristávaciu dráhu. (Nahrávky celej komunikácie patria k najúžasnejším ukážkam chladnokrvnosti a profesionalizmu všetkých zúčastnených. Vedúci letovej prevádzky pri vyšetrovaní povedal, že počas celej situácie bol úplne vyrovnaný, ale keď sa lietadlo stratilo z radarov medzi mrakodrapmi a jeho úloha v celej kauze skončila, tak musel predčasne ukončiť smenu a pár dní sa nevedel spamätať zo šoku.)

Po pár sekundách kapitán Sullenberger pochopil, že na letisko nedoletí, ani na ponúkané náhradné letisko v New Jersey. Ohlásil, že pristane na rieke Hudson. Bol mrazivý 15. január, čo je pre plávanie vo vode zlý dátum. Neskôr sa vyjadril, že jeho skúsenosti zo 42 rokov lietania boli ako drobné vklady do banky, ktoré si teraz naraz vybral. Bol si istý, že sa na vode pristáť dá, hoci dovtedy sa to s takýmto lietadlom nikomu nepodarilo bez strát na životoch.

Dlhý príbeh skrátim. Sullenberger pomerne hladko pristál, zachránilo sa všetkých 155 duší a kapitán sa stal z noci na ráno hrdinom. Pozrieť si dokumenty na YouTube na danú tému je nesmierne poučné a dojímavé. Prečo tu však o tom hovoríme?

V jednom interview povedal čosi úplne šokujúce. Keď bolo po všetkom a mohol byť právom pyšný, ako so svojou posádkou dokázal aj takmer nemožné, v noci nemohol zaspať. Prečo? Lebo si neustále premietal v hlave celú udalosť a uvažoval nad tým, čo mohol urobiť inak, aby sa nehoda vôbec nestala. Ako pilot záchranca bol oslavovaný, no jeho ideálom nebolo pristáť vo vode bez strát na životoch. Jeho ideálom bolo vzlietnuť a bezpečne dopraviť stroj i posádku na cieľové letisko.

Tomuto sa hovorí vernosť ideálnej scéne. Ten chlap má v hlave všetko zrovnané!
Svoj veľký deň zažil v októbri 2009. Ako pilot sa posadil do rovnakého lietadla, na rovnakej linke. V kokpite mal toho istého druhého pilota. V slúchadlách sa ozval presne ten istý hlas letového dispečera, ktorého poslali zámerne v ten deň do služby. Mnohí cestujúci z pôvodného letu sa posadili do lietadla, dostali dokonca tie isté sedadlá ako vtedy. Keď sa ostatní nič netušiaci cestujúci v kabíne dozvedeli, kto pilotuje, tak sa strhol spontánny potlesk. Sullenberger bezpečne vzlietol a doletel do cieľovej destinácie. Týmto sa pre všetkých uzavrel veľký cyklus.
Pilot už nebol len záchranca. Bol opäť normálnym pilotom. Jeho poslaním je voziť cestujúcich. Nie havarovať bez strát na životoch.

Aj vy, čo čítate tieto riadky, si z toho vezmite príklad. Nech vaša firma prešla čímkoľvek, je čas skončiť so zachraňovaním. Je čas stanoviť si pozitívne ciele.

Pavol Timko
zakladateľ


Buďte magnetom pre ľudí

Buďte magnetom pre kvalitných ľudí

 

Možno ste zistili, že dobrých pracovníkov je málo. Vyberali ste nových ľudí do firmy? Prešli ste veľa životopisov. Niektoré vyzerali tak, že máte pred sebou najlepšieho človeka, a potom prišlo sklamanie. Nielenže to zabralo veľa času, ale v konečnom dôsledku – NIČ! Skôr strata času a energie.

Čo ale skutočne hrá zásadnú úlohu v tom, či som pre dobrých zamestnancov magnetom, ktorý ich priťahuje? Schopný pracovník má určité potreby a nemyslím tým platové. U schopných ľudí hrajú úlohu iné faktory, než len plat. Poďme sa na to pozrieť bližšie.



Čo rozhoduje?
Najskôr si treba pripustiť, že všetko začína zhora. Ako veľmi zhora? Samozrejme, mám na mysli vedenie spoločnosti. Pôjdem ale ešte o stupeň vyššie. Až do úrovne majiteľov, zakladateľov firiem. Personálna politika by mala byť definovaná už od tejto úrovne. Chcú majitelia predovšetkým zisk? Áno, to je bez pochýb pravda. Avšak stačí k tomu dobrý výrobok alebo služba? Stačí k tomu dobrá technológia výroby? Nie, nestačí! Kto výrobok vyrába, kto oživuje stroje, na ktorých sú výrobky vyrábané? Kto spôsobuje, že sa výsledný produkt dostane až k odberateľovi? Odpoveď je jednoduchá. Človek, len človek je tvorca hodnôt. Človek tvorí v konečnom dôsledku zisk alebo stratu. Preto je také dôležité začať definovať personálnu politiku na najvyššej úrovni firmy. Ako súčasť stratégie prichádzajúcej od majiteľov, ktorí tak môžu dostávať to, čo chcú – zisk.

 


Na čom stojí budúcnosť firmy?
Tu je odpoveď, ktorá dáva jasný koncept. Dlhodobá budúcnosť firmy je postavená na troch základných pilieroch:

Stratégia a vízia je základ, od ktorého sa všetko odvíja a jednoznačne patrí do vedenia firmy. Teda majiteľom a manažmentu. Je na nich definovať smerovanie firmy, nielen produkciu, ale aj finančné zabezpečenie, firemné know-how, rozvoj technológií, rovnako aj personálnu politiku. Ľudia a organizácia: táto časť patrí do personálneho oddelenia, a tiež tam, kde sa zaoberáme vnútrofiremnou infraštruktúrou, teda prepojením jednotlivých pracovných pozícií, udržovaním funkčnosti organizácie vo firme, kontrolou toho, čo, kto a ako robí a či je to v súlade so stanovenými pravidlami. Výrobok alebo služba a umiestnenie na trhu: to je doména marketingu a obchodu. Na tom, ako dobre viem, aký produkt alebo službu zákazník potrebuje, na tom, ako sa mi podarí komunikovať mojej cieľovej skupine to, čo im môžem poskytnúť a ako im to „predám“, závisí môj úspech, moja budúcnosť.
Vráťme sa teraz späť k pracovníkom.



Aké sú potreby kvalitných ľudí?
Z hľadiska pravdepodobnosti sú pásma pracovníkov vo všeobecnej populácii rozdelené podľa Paretovho pravidla 20/80. Teda 20 % schopných, 80 % priemerných až nepoužiteľných. Tých, o ktorých nám ide, je menšina. A ešte horšie: týchto ľudí s veľkou pravdepodobnosťou na úradoch práce nenájdete. Čo takýchto ľudí priťahuje, keď nie úrad práce? Skúsme sa na to pozrieť vašimi vlastnými očami. Ktorá práca, ktorý zamestnávateľ, by vás zaujal? Podľa čoho by ste volili svojho zamestnávateľa? Schopný človek potrebuje mať jasno. Jasno v tom, čo sa od neho požaduje, komu sa za čo zodpovedá, kto s ním na čom spolupracuje a aké sú tam kompetencie. Neviete, o čom je reč? Hovorím tu o popisoch pracovných miest! Že ste malá firma, a teda niečo také vôbec nepotrebujete? Koľko ste strávili času neustálym opakovaním svojich požiadaviek jednotlivým ľuďom? Nestalo sa vám, že sa z toho, čo ste požadovali, mnohokrát stala „tichá pošta“ a na konci ostalo z pôvodnej myšlienky len málo, pokiaľ vôbec niečo?

Schopný človek potrebuje predovšetkým výzvu. Čo to znamená? Pokiaľ ste rozdelili prácu do popisov tak, že ste sa ako vedúci pracovníci zbavili všetkého, čo vás nebavilo a nechali ste si len „hrozienka“, tak si môžete byť istí, že takúto prácu nebude chcieť vykonávať ani iný schopný pracovník. Znamená to, že schopných ľudí priťahuje, ak požadované miesto v sebe skrýva nielen rutinu, ale aj možnosť niesť zodpovednosť, rozhodovať, a to nehovorím len o vedúcich miestach. Tento parameter by mal byť obsiahnutý i v akejkoľvek inej práci.

Schopný človek je skutočne tvorivý v pravom zmysle slova. Rád vymýšľa vylepšenia, rád na sebe pracuje, rád sa vzdeláva. Že to nie je potrebné? Alebo nebudete podporovať konkurenciu tým, že ho budete za drahé peniaze školiť a on potom odíde do konkurenčnej firmy alebo si založí vlastnú? Na tom je niečo pravdy. Pravdou však stále ostáva, že ak nebude mať schopný človek možnosť rásť, vzdelávať sa, odíde určite. Jedného dňa sa to stane. Schopný človek neznáša zakrpatievanie. A čo vy? Pod touto kategóriou sa tiež schováva možnosť rastu v zmysle postupu vo firme. Nemusí ísť o vedúce pozície, ale o rast profesionálneho charakteru. Napríklad byť kontrolórom kvality, keď má výrobok alebo služba opustiť firmu, ak som skutočný profesionál v tom, čo robím.

V neposlednom rade schopný človek potrebuje dobré prostredie. Hovorím o spravodlivom, jednoznačnom prostredí. Schopný človek priam neznáša prostredie plné intríg, uprednostňovania a zlej nálady. Schopný človek sa cíti ako ryba vo vode tam, kde je nad slnko jasnejšie, že množstvo vytvoreného hodnotného výsledku je priamo úmerné odmene, pozornosti šéfa a uznaniu. Buďte teda magnetom pre dobrých ľudí! Predovšetkým im buďte dobrým príkladom ako v produkcii, tak aj v ľudskosti. Veď podľa vás, vedúcich, ale aj služobne starších, si nováčikovia vytvárajú vlastné mierky.



Ivan Šrámek









Ako stanoviť cenu

Ako stanoviť cenu, ktorá prinesie zisk a obstojí v konkurencii

Správne ocenenie produktov a služieb je dôležitou podmienkou úspešného marketingu. Ako stanoviť cenu, ktorá priláka najviac zákazníkov a pritom firme zabezpečí zdravú maržu a dostatok prostriedkov na rozvoj? Neexistuje len jediná správna odpoveď. Sú situácie, v ktorých je nízka cena zásadným motivačným faktorom, ale aj také, kedy príliš nízka cena „zabije“ dopyt. Spôsoby stanovenia ceny majú svoje špecifiká, výhody aj nevýhody.

Cena je vecou vnímanej hodnoty
O tom, či je cena primeraná, rozhoduje subjektívny pohľad spotrebiteľa, jeho predchádzajúce skúsenosti s výrobkom, so značkou, miera naliehavosti potreby. Keď nám tečie vodovodné potrubie, nepokúšame sa hľadať najlacnejšieho inštalatéra, vyberieme si toho, ktorý príde najrýchlejšie. Fľaša minerálky za 5 eur v maloobchodnej predajni je príliš drahá, keď nám však rovnakú cenu naúčtujú v päťhviezdičkovom hoteli, pozeráme sa na to inak. A keď žena kupuje luxusnú vôňu alebo odev od renomovaného módneho návrhára, zaplatí viac za pocit sebavedomia a prestíže. Do hodnoty nových šiat zahrnie aj obdiv partnera a závisť kolegýň.

Zvolená cenová stratégia by mala v zákazníkovi vzbudzovať pocit, že získal dobrú hodnotu za primeranú cenu. Ak sa odlíšime od konkurentov, dodáme tovaru v očiach spotrebiteľov žiadané a pozitívne vlastnosti, zvýšime jeho hodnotu a aj oprávnenosť vyššej marže. Predpokladá to však dôveru zákazníka. A je zaujímavé, že to platí aj naopak. Predajcovia lacných odevov zistili, že predajú viac, keď šaty jednoducho uložia na kopy a nechajú zákazníkov prehrabovať sa v nich. Pri predaji roztriedených a uložených odevov chýbal ľuďom pocit, že nakupujú za skutočne najnižšie ceny.

Z čoho vychádzať pri oceňovaní

Pri stanovení optimálnej ceny sa zamyslite nad priamymi a nepriamymi nákladmi produktov a služieb a minimálnym predaným množstvom, pri ktorom ešte udržíte ziskovosť. Ak nedokážete predať dostatočné množstvo výrobkov, aby ste pokryli náklady a dosiahli zisk, váš obchodný model nebude fungovať a vyžaduje si zmenu.

Mnohí podnikatelia odvodzujú cenu od konkurenčných výrobkov. To však vôbec nemusí byť dobrý nápad. Len preto, že niekto predáva svoj výrobok za niekoľko eur neznamená, že vy musíte účtovať podobnú čiastku. Úsilie o znižovanie cien má často viac do činenia s nízkym sebavedomím predajcu, než so samotným trhom. Nesnažte sa o najlacnejšiu ponuku za každú cenu, hľadajte možnosť pridania hodnoty pre zákazníkov bez súčasného zvýšenia nákladov. Samozrejme, nechcem tým povedať, že nie je potrebné pracovať efektívne a hľadať potenciálne možnosti úspor.

Boj o zákazníka nízkymi cenami

Mentalita mnohých zákazníkov je založená na výhodných nákupoch a akciových zľavách. V nadmernej ponuke takmer rovnakých produktov sa nedokážu vyznať, preto volia tovar s najvýhodnejšou cenou. Výsledkom stratégie najnižších cien je tvrdý konkurenčný boj, keď len to najlacnejšie je dosť dobré. Málo spoločností však dokáže dlhodobo uspieť v takýchto podmienkach. Mnohí sotva prežívajú, pričom nad nimi neustále visí hrozba stratového podnikania.

Výrobcovia či predajcovia sa zo všetkých síl usilujú znížiť cenu o pár centov nižšie ako konkurencia, avšak každý úspešný nápad je ihneď skopírovaný ostatnými a zlovestná skrutka sa uťahuje. Služby sa zredukujú na minimum, na propagáciu a vytvorenie žiaducej pozície v mysliach spotrebiteľov nezostávajú peniaze. Pri nízkych mzdových prostriedkoch je ďalším problémom získanie lojálnych a motivovaných pracovníkov. Na vlastnej koži to pocítite v nejednom hypermarkete. V ponuke je takmer všetko, od elektroniky cez oblečenie až po pečivo. Keď však potrebujete radu, nedopátrate sa predavača, o ochote ani nehovoriac.

Keď podporujete predaj výrobkov znížením cien počas sezónnych výpredajov, veľmi striktne dodržte pravidlo časového obmedzenia. Zákazníci si rýchlo zvyknú a neskôr nie sú ochotní vidieť za cenou tovaru jeho pôvodnú hodnotu. Ak je to možné, zvoľte radšej cestu poskytnutia vyššej hodnoty za pôvodnú cenu. Na Vianoce si radi kúpime 2,5 litra Coca-Coly za cenu 2 litrov, ku káve dostaneme hrnček navyše, či k oblečeniu kupón na zľavu pri ďalšom nákupe.

Kedy vsadiť na vysokú cenu

Celý rad výrobkov a služieb však priťahuje zákazníkov práve svojou vysokou cenou. Zavedené luxusné značky dávajú pocit výnimočnosti. Platí to pre drahé autá, šperky, hodinky, už spomínané parfumy.

Štúdie a testy formou ochutnávok potravinárskych výrobkov stále znovu potvrdzujú, že ľudia pripisujú lepšiu kvalitu a chuť výrobku označenému vyššou cenou alebo podávanému v drahšom obale. So samotnou kvalitou surovín a rozsahom poskytovaných služieb to nemá nič spoločné. Aj keď spotrebitelia často prisahajú na chuťovú odlišnosť svojho obľúbeného výrobku, pri takzvaných „slepých testoch“ ho vo veľkej väčšine prípadov nie sú schopní rozoznať.

Vyššia marža umožní poskytovať špičkové služby, sústrediť sa na perfektné uspokojenie potrieb menšieho množstva zákazníkov, ktorí sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu. Zistili ste aj vy, že so zákazníkmi, ktorí zadajú najmenšiu objednávku, býva najviac starostí a veľkí zákazníci často vyžadujú oveľa menej individuálnej pozornosti?

Ceny konzultačných služieb

Skúsenosť hovorí, že v poradenskom biznise sú zákazníci k nízkym cenám podozrievaví. Nevedú ku konkurenčnej výhode, skôr naopak. Je jasné, že ak chce konzultant poskytovať špičkové služby, musí sám investovať do svojho vzdelania a venovať každej zákazke potrebný čas. Zákazníci si obvykle uvedomujú, že vyššie náklady na dobrého právnika, daňového či marketingového poradcu, ktorý úspešne vyrieši problém, sa im vrátia.

Ale aj to, čo nemôže byť lacné, môže byť za určitých podmienok výhodné. Pokiaľ chcete rozšíriť svoj okruh zákazníkov a rozhodli ste sa odlíšiť nižšou cenou, veľmi precízne zdôvodnite, čo vám umožňuje účtovať výhodné sadzby. Zbavte zákazníka aj toho najmenšieho podozrenia, že pôjde o nižšiu starostlivosť či kompetenciu. Môžete účtovať priaznivejšiu cenu za prvú službu, za balík služieb alebo vhodne paušálne stanovený mesačný poplatok.

Je zaujímavé, že prácu zadarmo ľudia nepovažujú za priateľskú pomoc, ale skôr za prázdne gesto, ktorému nepripisujú význam. Ak s maximálnou starostlivosťou a kvalifikovane poradíte niekomu bezplatne, vypočuje si vašu radu a urobí čosi úplne iné. Ale radu, ktorú poskytnete za peniaze, si vezme k srdcu a svedomito sa ňou riadi.

Inšpirujte sa stratégiou tých, ktorí sa vyčlenili z davu

Existujú modely, kde stratégia nízkych cien nešla cestou okresávania nákladov, služieb a personálu za každú cenu. Ingvar Kamprad, zakladateľ spoločnosti IKEA, priniesol iné riešenie. Jeho firma dosiahla výhodné ceny v predaji nábytku tým, že časť práce prenechala na svojich zákazníkov. Ľudia si nábytok sami vyberú, v dobre premyslených baleniach jednoducho prepravia domov, zvládnu montáž aj konečnú úpravu dreva. Kvalita, dizajn, doplnkové služby a poradenstvo však zostávajú na vysokej úrovni a nákup v IKEA je príjemným zážitkom aj pre rodiny s malými deťmi, ktoré sú tu vítanými hosťami.

Nízkonákladoví leteckí prepravcovia pochopili, že mnohí pasažieri dajú prednosť výhodnej cene letenky pred honosným občerstvením a službami na palube. Takto si môžu dovoliť letieť aj ľudia, ktorí by inak volili autobus alebo vlak.

Keď si v sade sami naoberáte jablká, môžete si ovocie starostlivo vytriediť a ihneď čerstvé odviezť. Možno to nie je práve váš spôsob, ale mnohí ľudia túto príležitosť radi využijú. Poľnohospodári ušetria prácu, náklady na prepravu, balenie i obchodné rozpätie. A to je výhodné pre obe strany.


Ing. Jana Škutková













 

 

 

Sociálne siete ako zdroj príjmov

Sociálne siete ako zdroj príjmov?

Podľa definície je sociálna sieť množina objektov, ktoré sú navzájom prepojené. Na základe informácií v profile užívatelia nadväzujú kontakty medzi sebou. Spájajú sa do skupín s rovnakými nápadmi, víziami, zmýšľaním a podporujú jeden cieľ. Tým vzniká sieť vzťahov, ktoré dokážeme využiť v súkromnej i pracovnej oblasti.


Na internete existuje viac druhov sociálnych sietí: 

Podľa štatistík počet členov na sieti Facebook prekročil minulý rok 55 miliónov registrovaných užívateľov. Sociálne siete posunuli marketingovú komunikáciu na novú úroveň a virtuálny svet skrýva v sebe veľký potenciál.

 

Naše deti

Naše deti

Práca každého z nás sa nedá oddeliť od života v rodine. Všetci veľmi zreteľne vnímame, aký vplyv má na našu schopnosť efektívne pracovať a vytvárať hodnotné produkty na pracovisku, keď doma niečo nie je v poriadku, keď je niekto z našich blízkych chorý alebo sme vďaka nejakej rannej neprimeranej reakcii nášho životného partnera (či seba samého) rozladení. Rovnako na nás samozrejme vplýva aj to, ak sa nášmu dieťaťu v škole nedarí, ak má problémy so spolužiakmi, či ako sa dnes tiež stáva, so svojimi učiteľmi. S manželkou Evkou vychovávame tri deti a dosť intenzívne sa zaoberáme tým, ako pomôcť ľuďom v našom okolí sa v tejto neľahkej úlohe rodiča, vychovávateľa a často aj vzdelávateľa, lepšie zorientovať.

Vychovávať, či nevychovávať deti
Úlohou rodičov je výchova detí. Existuje množstvo teórií na túto tému. Niektoré dokonca tvrdia, že dieťa netreba vychovávať. Jedno je však isté, ak to urobíme zle, ovplyvní to aj náš neskorší život.


Vychovať dieťa však v žiadnom prípade neznamená vytrénovať ho. Trénujeme psy, nie deti. Deti máme vychovávať tak, aby zostali samé sebou a neskôr boli schopné prežiť aj bez toho, aby sme mali nad nimi kontrolu. Preto je výchova detí pre rodiča náročnou úlohou.


Ani dospelým sa nepáči, keď im niekto neustále rozkazuje a niečo zakazuje. Práve preto by výchova detí nemala prebiehať direktívne či autoritatívne. To, čo dobre funguje, je jednoducho snažiť sa byť dieťaťu priateľom. Pokúste sa o výchovu hrou, príkladom či venovaním pozornosti dieťaťu vtedy, keď spraví to, čo chcete, aby robilo. Snažte sa zistiť, čo je pre dieťa skutočný problém a pomôžte mu ho vyriešiť bez toho, aby ste potláčali jeho vlastné riešenie.


Skúste malý experiment. Nechajte dieťa, nech si sadne na vaše kolená. Bude tam spokojne sedieť a bude šťastné. Teraz ho rukami pritlačte k sebe a zakážte mu odísť. Bude bojovať, aby sa od vás dostalo. Nahnevá sa. Bude plakať.


Toto veľakrát vidím ako problém, ktorý majú učitelia v škole. Snažia sa silou svojho postavenia presadiť svoj názor. Výsledok – deti sa búria a „ničia“ nám dospelým život. Je to vlastne skôr vynucovanie, nie výchova. Ak svojou výchovou nedovolíme deťom, aby mali svoje právo na sebaurčenie, stratíme ich lásku.


Čo je však ešte horšie, budú ju hľadať inde, často na nesprávnych miestach. Potom nastáva najhorší možný scenár, pretože výchova detí sa tak môže dostať do rúk celkom iných ľudí. Deti nemajú rady pocit, že sú vychovávané. Potrebujú lásku, pomoc a priateľstvo. Dajme im to. Výchovu dieťaťa musíme smerovať tak, aby na konci bolo dieťa nezlomené, sebestačné a etické. Vtedy bude schopné dobre prežiť.


Nezabudnite na pochvalu
Keď píšem tento text, uvedomujem si, ako formulujem vetu – myšlienku a za ňou dávam bodku. Ďalšia myšlienka a opäť bodka. Nakoniec je hotový odstavec. O tých bodkách píšem zámerne. Keby neboli, všetko by sa nám zlialo dokopy. Nevedeli by sme, kde myšlienka končí. V komunikácii s našimi deťmi by tou bodkou mala byť pochvala. Keď sa obzriete späť na svoj život, tak si spomeniete, ako vám kolegyňa pochválila váš nový melír. Pamätáte si, keď vám šéf povedal: „Ďakujem, že ste sa o to postarali“. Dieťa vás pochválilo za ten koláč, čo ste upiekli a manželka zas za tú krásnu kyticu, čo ste jej priniesli. Pochvala je taká silná. Cítite, ako si na všetky tie okamihy pamätáte? Napriek tomu pochvalou šetríme. Pritom priznajme úprimne – ovplyvnilo nás, že sme neboli pochválení?


Keď si zaspomíname, v živote nájdeme mnoho situácií, kedy sme si zaslúžili pochvalu. Pochvala však neprišla. Nebol čas, lebo sa mama ponáhľala do práce. Nebol ten vhodný okamih, lebo prišiel niekto na návštevu. Nikto si to nevšimol.


Naše krásne upratané hračky zostali bez pochvaly. To, že sme prvýkrát preskočili cez švihadlo, sa bralo ako samozrejmé. Možno ešte stále, aj keď si to veľakrát nepripustíme, po dvadsiatich, tridsiatich, päťdesiatich... rokoch tie okamžiky ostávajú otvorené a z času na čas sa pripomínajú. Celý život hľadáme to správne ukončenie našej aktivity. Čakáme na pochvalu.


Pochváľte deti a vyhráte dvakrát:

  1. zvýšite ich ochotu vám pomáhať a robiť dobré veci,
  2. dáte im dobrý základ, aby vedeli chváliť aj ony.

Vyhráte dvakrát, lebo ste vyhrali obaja.
Pochvala funguje ako „pyramída“. Začnite pochvalou vy a za chvíľu počujete mnohých okolo seba, ako ostatných chvália. Tam, kde sa pochvala nachádza, tam sa lavínovito šíri. Nezastavíte ju. Je to príval veľkého množstva pozitívnej energie a ľudia to prirodzene cítia, chcú to a vyhľadávajú to.


Ak dáte dieťaťu pochvalu včas a správne, neskôr nebudete musieť trestať. Rozhodnite sa, že budete dieťa chváliť za každú drobnosť a budete mať šťastné dieťa a život plný krásnych okamihov. Z vlastnej skúsenosti viem, že uvidíte a zažijete veci, čo ste si predtým nestihli všimnúť a zacítiť. Len začnite!

Nechápe, čo od neho pani učiteľka chce...
Skôr, ako sa vaše dieťa dostane do tretej triedy, mali by ste spolu s ním porozumieť najdôležitejšiemu problému, ktorý sa pri štúdiu objavuje veľmi často. Nie je to však len pri štúdiu. Stretávame sa s ním aj pri čítaní rôznych časopisov, pri počúvaní rádia či televízie, pri rozhovore... Vlastne všade, kde získavame nejaké informácie. Je to nepochopené slovo alebo symbol. Nepochopené slovo je slovo, ktorému sme neporozumeli vôbec alebo sme mu porozumeli nesprávne.

Príklad:
„Adam sa učí doma slovenský jazyk – vetné členy. Na druhý deň má mať písomku z vetného rozboru. Sedí pri stole a zasnene pozerá z okna. Snaží sa pozerať do knihy a vraj si robí cvičenia. Prejdú dve hodiny. Na konci má pocit, že to celkom zvládol. Na druhý deň je písomka. Adam má z nej štvorku. Mama je nešťastná ...

Ako je to možné?
S čím mal Adam asi problém? Aby bol schopný naozaj zvládnuť učebnú látku – vetné členy, musí v prvom rade pochopiť, čo je to vlastne člen a potom následne vetný člen. Robí mu to problém, lebo nechápe tieto slová. Potom nasledujú ostatné pravdepodobne nepochopené slová ako podmet, prísudok, predmet... To všetko sú kľúčové slová k tejto učebnej látke. Všetky musia byť objasnené, pochopené preto, aby Adam zvládol písomku na dobrú známku. Nestačí, ak sa to naučí naspamäť. Ak by tomu naozaj rozumel, nesedel by a nepozeral zasnene do okna, ale by si učivo pred písomkou rýchlo precvičil!



Čo to v praxi znamená, že človek nerozumie slovám?
To, že človek nerozumie alebo zle rozumie slovám či symbolom, ovplyvní jeho schopnosť učiť sa rýchlo a efektívne. Mnohí si myslia, že je to hlúposť, ktorá bráni v tom, aby sa niekto mohol učiť rýchlejšie a efektívnejšie. Pravdou však je, že je to práve množstvo nepochopených slov v predmete, ktorý sa učí.

Stáva sa vám niekedy, že čítate článok a keď prídete na jeho koniec, máte pocit, že neviete o čom to bolo? Snažíte sa článok pochopiť a ešte raz, dva razy čítate tú časť, ktorej ste nerozumeli, no bez výsledku. A tak to odložíte a nečítate ďalej.

U dieťaťa je to podobné. Ak v danom predmete nerozumie slovám, pomaly naň zanevrie. Neskôr zanevrie aj na učiteľov a celú školu. Keďže je to inak šikovný študent, získa si pozornosť iným spôsobom. V škole vyrušuje a rozličným spôsobom škodí. Niektorí dospelí využívajú rôzne tresty alebo tlak, aby dieťa prinútili učiť sa a správať slušne. To, čo sa však snažia vyriešiť, je len následok, a preto to nemá efekt. Je dôležité dieťaťu pomôcť s tým, aby predmetu, učivu, porozumelo. Aby rozumelo všetkým slovám, všetkým značkám a symbolom a neučilo sa ich naspamäť. Ak s tým začnete dostatočne skoro, hneď od prvej triedy a samozrejme, od šlabikára, budete prekvapení. Budete prekvapení, že v dnešnom čase plnom informácií deti nechápu mnohé celkom bežné slová. Preto buďte vytrvalí, trpezliví a snažte sa objasniť nepochopené slová v duchu hry a veľkého priateľstva.

Z iniciatívy mojej manželky, riaditeľky siete Študijných centier BASIC, v ktorých pomáhajú deťom s problémami v čítaní a učení sa, sme sa rozhodli vytvoriť webové stránky na témy zahŕňajúce výchovu, vzťahy, vedenie detí k samostatnosti a lídrovstvu. Nájdete ich na adrese www.orodine.sk a ich podtitul je Ako vytvoriť doma úspešný tím. Veríme, že budú predstavovať pomoc pre všetkých, ktorým záleží na správnom fungovaní rodiny, tej najdôležitejšej jednotky v každej spoločnosti.



Ing. Ondrej Eršek





Termíny na 2. polrok 2010

Termíny seminárov pre manažment na II. polrok 2010

Termíny seminárov pre predaj na II. polrok 2010

Termíny prednášok - Raňajok na II. polrok 2010