Čo ste robili minulý týždeň? Čo ste robili včera? Môžete tvrdiť, že ste sa s istotou venovali veciam, ktoré majú vysokú prioritu? Dokážete povedať, ktoré vaše každodenné aktivity sa najviac prejavia na úspechu vašej firmy? Viete s istotou určiť tie činnosti, ktoré by sa dali označiť ako „podstatné“?
Tu sa dostávame oblúkom k téme zo začiatku príhovoru. Šéfovia často netušia, ktoré sú tie najdôležitejšie aktivity, ktorým by sa mali venovať, lebo ich pozornosť je asi v takom stave, ako ručný granát 2 sekundy po explózii. Príliš často vyzerá ich práca tak, že preskakujú behom dňa do 1 000 rozličných oblastí a o nejakom zameraní sa na podstatu možno hovoriť len zriedka. Je to skutočne ako hodiť granát naslepo medzi nepriateľské vojsko a dúfať, že poletujúce črepiny už niečo zasiahnu.
Ale šéf by sa mal podobať skôr na guľometníka ako na granátnika. Mal by veľmi dobre vedieť, že jeho rozptýlenie a neznalosť priorít môže poškodiť celú firmu. Lenže tých podnetov dostane typický šéf za deň toľko, že to presahuje jeho možnosti. Aj keby vedel úplne presne, ktoré jeho činnosti si vyžadujú najviac pozornosti, musel by ešte zariadiť to, aby nebol vyrušovaný hlúposťami a musel by zorganizovať svojich priamych podriadených tak, aby dokázali preniesť jeho zámery bez toho, aby oľutoval, že sa vôbec do niečoho pustil, lebo teraz prichádza naspäť množstvo bezradných reakcií od jeho personálu.
Musím celkom otvorene povedať, že až v nedávnej krízovej dobe sa jasne ukázalo, že v najvyšších šéfoch sa často skrýva nesmierna energia. Problém je skôr v jej prenose do firmy a ku klientom. V mnohých firmách sa to javí tak, že majú motor z Ferrari, ale prevodovku z Trabanta, o brzdách radšej pomlčím.
V poslednom čase som sa zameral na to, aby sme dokázali pomáhať šéfom v tom, aby vedeli dostatočne presne, ktoré ich aktivity sú tie kľúčové. Dalo dosť práce urobiť ten výskum, naštudovať to a sformulovať to (a tá práca ani zďaleka nie je hotová). Chceme vám povedať nasledovné:
Jednoducho, venujme sa tomu podstatnému.
Teraz samozrejme nehovoríme o masakre, hovoríme o schopnosti šéfa pritlačiť na správnom mieste a zotrvať v tej činnosti dostatočne dlho, kým nebude požadovaný výsledok. Všimnite si, že ani piliar nebude pracovať štýlom, že zareže do kmeňa stromu, odskočí do hory, odtne z iného zvaleného stromu štyri konáre, potom odbehne k lesnému traktoru a vypustí olej z prevodovky, no nenaleje nový, ale odbehne zbierať čučoriedky...
Piliar priloží pílu a dokáže rezať na tom mieste dovtedy, kým treba. S veľkým nasadením, s koncentrovanou pozornosťou, piliny lietajú a strom napokon padne, kam má. Samozrejme, porovnávať prácu piliara s prácou šéfa firmy veľmi nemožno, lebo šéf trpí práve tým, že dostáva priveľa podnetov a nemusí byť ľahké orientovať sa v skutočných prioritách. Čo sme pre zlepšenie fungovania šéfa a jeho firmy urobili?
Semináre majú za úlohu nabiť ľuďom batérie, oboznámiť ich so základnými dátami, dať základný prehľad o téme, prípadne natrénovať základné zručnosti. Výhodou seminárov je aj živý kontakt, možnosť reagovať na podnety publika, možnosť klásť otázky. Ak sa prednáša pre uzavretú skupinu, je možné nalinkovať seminár presne na potreby klienta a robiť pri tom divy.
K seminárom robíme odjakživa konzultácie. Zlepšovanie predaja, tvorba firemnej štruktúry, tréningy na zvyšovanie efektivity, marketing; asi by sme ťažko našli oblasť, v ktorej by sa nedala nasadiť dobrá konzultácia.
Najnovší typ produktu je e-learning. V jednoduchšej forme sa jedná o prednášky, postupne k tomu pridáme aj hrané video a kurzy typu: „Vypočuj si krátku informáciu a teraz to UROB!“ Veľmi úspešne sme vyskúšali produkt, kde kostra konzultácie je daná e-learningovými prednáškami a konzultant tie veci potom presadí priamo vo firme.
V našej e-learningovej knižnici máme základné diela ako je „Encyklopédia riadenia“ (59 prednášok o tom, ako funguje kompletná firma), ale pribúdajú teraz aj produkty v štýle „Vypočuj a UROB“. Celú plánovanú edíciu zverejníme na internete a nebudeme vás tu s týmto zaťažovať. Možno však treba prezradiť, že dôležitou súčasťou budú kurzy a konzultácie, ktoré majú výrazne zlepšiť údernosť šéfovej práce.
Šéf ako motorová píla? To znie celkom dobre, nie? V skutočnosti hovoríme o tom, že šéfovi treba dať stručný náčrt toho, ako majú veci fungovať, no v skutočnosti poriadne tvrdý tréning musí dostať v prvom rade bezprostredné okolie šéfa.
Šéfovia síce nie sú dokonalými bytosťami, ale spravidla sú to ich najbližší spolupracovníci, ktorí by mali mať chuť a ochotu naučiť sa prenášať vôľu šéfa na celú organizáciu. Ešte raz pripomeniem, že silný motor má mať silnú prevodovku, poriadne zavesenie kolies, slušné pneumatiky a účinné brzdy.
V prípade firmy sa jedná o to, aby šéfa chránila a zároveň usmerňovala výborne vytrénovaná asistentka. Oddávna sme takú konzultáciu volali „Ako urobiť z asistentky torpédoborec“. Dnes k tomu máme úspešný e-learningový produkt „30 hlavných povinností asistentky“. K tomu teraz pridávame produkt, ktorý pomôže šéfom objasniť, ktoré aktivity šéfa prinesú najviac dobra pre prosperitu firmy.
Robili sme o tom pomerne hlboký výskum a teraz by sme sa chceli s vami podeliť o jeho výsledky. Ponúkame vám návod na to, ako krok za krokom objaviť tie najdôležitejšie aktivity firmy a šéfa. Dáme vám nielen naše poznatky z rôznych firiem, ale povieme vám aj to, ako zistíte kľúčové veci o svojej vlastnej firme. Aj keby si niekto mohol myslieť, že vlastnú firmu dobre pozná, naše prieskumy ukazujú, že problém je v rozoznávaní priorít. Ak šéf, či majiteľ dokáže rozoznať priority, potom šéfove okolie, napr. asistentka, pomôže dotlačiť šéfa k tomu, aby sa podľa toho správal. Všetko je to postavené na produktoch a konzultáciách typu „Vypočuj a UROB“. Celá edícia e-learningu bude ponúkať presne tento štýl vyškolenia personálu.
Na našich seminároch ľudia opakovane súhlasne prikyvovali a dávali nám najavo: „Áno, takto to má fungovať“. Ale problém bol v zavedení do praxe. Teraz chceme ponúknuť celý rad jednoduchých tréningových produktov, ktoré treba nasadiť na zamestnancov firmy. Vypočuj si to a urob to, a teraz si na to skutočne zvykni. Máme také veci pre šéfov, aj pre zamestnancov.
Je radosť také produkty tvoriť a ešte krajšie je vidieť, že to funguje v praxi. Neváhajte a spýtajte sa nás.
Pavol Timko
zakladateľ Business Success
Peniaze je téma, ktorá v dnešných časoch priťahuje veľa pozornosti a môžeme vidieť, že je zdrojom mnohých omylov. Ak sa pozrieme na peňažné kurzy, vývoj burzy, cenné papiere, úrokové sadzby, investičné systémy, môžeme veriť, že peniaze majú takmer svoj vlastný život. Porozumenie peniazom a tomu, čím skutočne sú, môže vniesť do tejto oblasti poriadok.
Peniaze sú reprezentáciou energie, služieb alebo tovaru, kde je účelom jednoduchšia výmena v porovnaní s tradičným výmenným obchodom. Hlavným bodom je, že peniaze samotné hodnotu skôr predstavujú, než aby boli skutočnou hodnotou samy o sebe. Toto je tradičná definícia peňazí a nepopisuje skutočnú dynamiku podstaty peňazí.
Pred niekoľkými rokmi som narazil na definíciu, ktorá môže pomôcť lepšie porozumieť tejto téme. Táto definícia bola sformulovaná L. R. Hubbardom nasledujúcim spôsobom:
Je to veľmi zaujímavý koncept, pretože nám hovorí nielen, čo peniaze v skutočnosti sú, ale taktiež dáva návod, ako peniaze zarábať. Prvou vecou, na ktorú sa pozrieme, je to, že „PENIAZE SÚ MYŠLIENKA“. Peňažné prostriedky vo forme, v akej ich poznáme, ich existencia závisí na tom, čo sa deje v našich mysliach – keď sa pozriete na 100-dolárovú bankovku a považujete ju za hodnotnú, je zrejmé, že to nie je ten papierik, na ktorý sa dívate, ale skôr vaša myšlienka, že tento papierik je považovaný za hodnotný nielen vami, ale tiež väčšinou ostatných ľudí. Pokiaľ vláda robí akcie, ktoré ľudia uznávajú a ktoré zvyšujú dôveru, uvidíte, že hodnota meny sa zvýši. A naopak, keď vláda robí niečo, čo ľudia považujú za deštruktívne a čo znižuje dôveru v túto vládu, výsledkom bude nižšia hodnota tejto meny.
Rovnaký princíp bude platný taktiež pre organizáciu. Organizácia, ktorej veríte, pravdepodobne získa vaše peniaze skôr než organizácia, ktorej neveríte. Môžeme jednoducho povedať, že z pohľadu peňazí, čokoľvek robíte, čo zvyšuje dôveru prostredia vo vás alebo vo vašu organizáciu, bude dobré pre vaše peniaze. A čokoľvek, čo robíte, čo akokoľvek znižuje dôveru vo vás alebo vo vašu organizáciu, vás bude peniaze stáť. Je to vskutku jednoduché.
Podnikať je v dnešných časoch náročné. Konkurencia je v mnohých oblastiach intenzívna a je veľmi ťažké zarábať peniaze, pokiaľ nemôžete poskytnúť jasnú a jednoduchú myšlienku toho, čo robíte a dodávate. Keď sa pozrieme na spoločnosti, ktoré sú dobre známe a zarábajú dosť peňazí, uvidíme, že „myšlienka“, ktorú prezentujú na trhu, je všeobecne veľmi jednoduchá a ľahko pochopiteľná. Keď poviem IKEA, zrejme poviete „nábytok“, keď poviem McDonald´s, pravdepodobne poviete „hamburgery“. Myšlienky, ktoré sa úspešným spoločnostiam podarilo dostať na trh, nie sú dlhé komplikované príbehy, ale skôr jedno alebo dve slová. Takže skôr, než môžeme začať pracovať na „dôvere“ nejakej myšlienky, potrebujeme mať myšlienku, ktorá bude jednoducho zrozumiteľná a ktorá neuvedie trh do zmätku.
Spoločnosti, ktoré sa snažia byť všetkým a dodávať veľký rozsah produktov, zriedka vyrastú, pokiaľ neprevádzkujú supermarket. Presadiť sa na trhu býva obvykle ďaleko jednoduchšie so špecializovanou činnosťou než „ísť na to zoširoka“ a robiť všetko. Pokiaľ máte úspech, býva niekedy náročné zostať úzko zameraný a nepúšťať sa do mnohých smerov, pretože práve vtedy vám bude určite prezentované množstvo „príležitostí“. Keď uspejete na trhu s jednoduchým konceptom a chcete robiť niečo širšieho, skúste sa najskôr pozrieť na možnosť rozbehnúť novú spoločnosť alebo odvetvie s novou a oddelenou špecializáciou.
Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú dôveru ľudí v nejakú osobu, spoločnosť, produkt alebo službu. Spýtajte sa sami seba: „Zvýši táto akcia, ktorú sa chystám urobiť, dôveru vo mňa alebo v moju spoločnosť?“ Pokiaľ je vaša odpoveď „nie“, už viete, že by to vás alebo vašu spoločnosť stálo peniaze. Pokiaľ je odpoveď „áno“, viete, že to zvýši možnosť zarobiť peniaze. Jednoduché veci, ako dodržovať dané sľuby, byť dochvíľny, ukázať skutočný záujem, starať sa o svojich priateľov a zákazníkov, byť kompetentný, byť zodpovedný, byť nápomocný a orientovaný na poskytovanie služieb – to sú faktory, ktoré vytvoria dôveru a ich výsledkom tiež bude jednoduchší prístup k peniazom. Osoba alebo spoločnosť, ktorá sa hlavne zaujíma o seba, nestará sa o ostatných, je nekompetentná atď., môže zmýšľať „chytro“, ale v skutočnosti stráca dôveru a má tendenciu s peniazmi bojovať.
Marten Runow,
zakladateľ medzinárodnej siete spoločností PERFORMIA
Školenia Business Success sú výnimočné tým, že nejde len o získavanie teoretických znalostí. Naše tréningy sú previazané z veľkej časti s praxou. Pri stretnutiach nám klienti často porozprávajú o svojich problémoch so zavádzaním noviniek do firmy a jednou z vecí, ktorá potrápi mnohých majiteľov, je práve výmena a zavádzanie nových technologických riešení.
Implementácia informačného systému a zžitie sa pracovníkov firmy s ním je náročná a dlhodobá úloha. Tému zavedenia informačného systému a jej úskalia hodnotí konzultantka a vedúca obchodného tímu spoločnosti Business Success v Brne Dana Kudová.
„Tak teraz začnem konečne lepšie vidieť na firmu!“, „Konečne budem môcť riadiť firmu!“, „Zjednodušíme tým prácu ľuďom vo firme.“ „No a v sklade prestanú frflať, aké sú inventúry zložité.“ Vety podobného znenia počúvam od majiteľov firiem často, hneď, ako sa rozhodnú pre kúpu nového softvéru alebo po zavedení nového informačného systému do firmy. Šéf zaplatí nemalú čiastku, prídu technici, nainštalujú program a šéf len čaká. Ako stúpne vo firme efektivita práce a ľudia mu budú chodiť ďakovať za zjednodušenie práce. Miesto toho za ním chodia jednotlivci a sťažujú sa na nový systém, ako nefunguje alebo ako je systém príliš zložitý a že systém nepasuje pre ich firmu, ale je dobrý pre niekoho iného… a podobné výhovorky.
Kde je ten pes zakopaný? Majiteľ firmy chcel ľuďom zjednodušiť prácu a ušetriť čas, ale očakávaný efekt sa nedostavil. Namiesto toho, aby bola spokojnosť na oboch stranách, sú ľudia naštvaní na šéfa, šéf naštvaný na firmu, ktorá mu softvér dodávala a často stotisícová investícia sa nebezpečne nakláňa nad priepasťou veľkej čiernej diery, kam môže taktiež nenávratne spadnúť! Čo s tým?
Tu by som šéfovi odporučila len dobrú komunikáciu s ľuďmi a zistiť, kto je v jeho kolektíve osobnosťou, ktorej názor je rešpektovaný a nájsť v ňom svojho partnera na presadenie svojho cieľa. S čím si môžete byť skutočne istí je, že skupina nikdy nemá jednotný názor, ale vždy je tam jedna osoba, ktorá je schopná daný názor presadiť. Tento človek je líder v skupine. Nie vždy je to šéf. Je potrebné nájsť tohto človeka a komunikovať s ním.
Druhým háčikom, prečo sa nedarí zaviesť informačný systém do firmy, je nepochopenie alebo neúplné porozumenie systému. Nejde o komplex ako taký, často ide len o malé veci. Pokiaľ nastúpi technik a začne rečou odborníka prezentovať a vysvetľovať skladníkom či účtovníkom, ktorí sotva zvládajú základné programy v počítači, tak nepočítajte, že tomu porozumejú. Viete, i ja sama mám niekedy problém pochopiť nejaký program; prvé slovíčko, ktorému plne neporozumiem, naštartuje automaticky proces, že všetko za týmto slovíčkom sa stáva nepochopené a začínam sa v tom strácať, som nervózna a hundrem.
Vždy, keď vám niekto začne vysvetľovať funkcionalitu nejakého programu, pýtajte sa na všetko, čomu nerozumiete, nebojte sa zapojiť, zastaviť technika, spýtať sa a hlavne si všetko vyskúšať. Pokojne ho schmatnite a povedzte „Počuj, nerozumiem tomu, ako to mám vyriešiť?“, „Nejde mi toto a toto, ako to vyriešiť?“, „Ukáž, ja si to chcem vyskúšať sám, aby som všetko pochopil!“
Bez komunikácie s technikom sa problém naozaj nedá vyriešiť, len sa začne zväčšovať alebo sa na neho automaticky nabaľujú problémy ďalšie. Pokiaľ už používate informačný systém alebo sa ho chystáte zaviesť, bombardujte technikov otázkami, vyžadujte bez odkladu potrebné riešenie. Vo fáze rozhodovania sa obracajte na svojho obchodného asistenta. Vo fáze implementácie a nasadenia na konkrétnych konzultantov a školiteľov. Za bežnej prevádzky zaistite v dostatočnom rozsahu prístup vašim pracovníkom smerom k pracovníkom podpory informačného systému.
Dajte svojim zamestnancom k dispozícii všetky potrebné nástroje pre takúto komunikáciu. Nebojte sa investovať do ďalších školení či konzultácií i po pol roku či roku používania softvéru. Pamätajte si, že čím hlbšie znalosti budú ľudia vo firme o tomto programe mať, tým lepšie ho budú využívať a o to skôr sa vám vaše investícia vráti. Čo bol určite aj jeden z vašich hlavných cieľov.
Pokiaľ by ste chceli pomôcť určiť lídra vášho tímu, radi vám s tým pomôžeme. Stačí sa spojiť s vaším konzultantom alebo v prípade novej firmy nás kontaktovať na www.success.sk, kde si môžete dohovoriť schôdzku.
Danica Kudová
Kto niečo robí, robí aj chyby. Učíme sa za pochodu, pri dnešnom životnom tempe to inak nejde. Netreba sa ale pokúšať overiť všetko na sebe či znovu vynachádzať koleso. Uvedený rebríček chýb a omylov si nerobí nárok na kompletnosť, chce len ukázať najčastejšie oblasti marketingovej práce, v ktorých je ľahké skĺznuť do pasce.
Marketingové aktivity budú úspešné, ak dobre poznáme potreby, zvyky a správanie svojej cieľovej skupiny. Preto prvým a najdôležitejším nástrojom marketingového pracovníka je prieskum. Intuícia a vlastný pohľad zvádzajú často k jednoduchej skratke, ale tá môže viesť k fatálnemu omylu. Prieskumy, testy a ankety pri každej plánovanej aktivite znížia mieru rizika nesprávneho nasmerovania reklamy. Platí to aj vtedy, keď ich urobíme vlastnými silami a použijeme sedliacky rozum.
Druhou stranou tej istej mince je meranie výsledkov a pôsobenia reklamy. Aj keď nemáme sklenú guľu a neveštíme budúcnosť, môžeme priebežne zisťovať efektívnosť a spresňovať svoje zacielenie. Využijeme a posilníme najlepšie nástroje a postupne odstránime to, čo bolo menej účinné.
Je ťažké vyšplhať na kopec, keď ani nevieme, kde je. Ak zadávame úlohy dobrej reklamnej agentúre, snaží sa z nás dostať konkrétne plány a číselné ciele, aj keby sme v nich ešte sami nemali úplne jasno. Plánovanie nie je dôležité preto, aby sme niečo deklarovali šéfovi. Pomáha nám posúdiť, či sme s využitím existujúcich nástrojov a možností dosiahli želaný výsledok. A podľa reálnej situácie pokračovať v práci ďalej, či už rovnako alebo inak, aby sme sa k želanému stavu priblížili.
Aj keď zmena je život, v marketingu má často väčšiu cenu vytrvalosť a trpezlivosť. Každá reklama potrebuje opakovanie, aby prenikla do mysle ľudí. Samozrejme, predpokladom je dobre a profesionálne spracovaná propagácia, ktorú pripravíme s rešpektovaním výsledkov prieskumu a nie preto, že to bol sexy nápad. Neexistuje žiaden dôvod meniť komunikáciu, ktorá funguje a prináša výsledky. Marlboro prežilo so svojím kovbojom celé desaťročia a kto miluje Kofolu, nemusí nič riešiť. Ak nemáte rozpočet ako Coca-Cola, opakovanie treba dosiahnuť spôsobom dostupným vašim finančným možnostiam. Využite internet, PR články, elektronický magazín či direkt mailové zásielky, ale udržte so svojou cieľovou skupinou dlhodobý kontakt. Zvýšite úspešnosť reklamných aktivít a efektívnejšie podporíte predaj.
Zákazníci odpustia mnohé chyby, ale nikdy nám nedajú druhú šancu, ak ich budeme nudiť. Všade číhajú na nás reklamné materiály. Letáky či listy plné blábolu, urevané rozhlasové spoty, „vata“ namiesto myšlienok. Ak chceme investovať peniaze do reklamy, povedzme ľuďom niečo, čo má pre nich zmysel.
Aj keď racionálne argumenty môžu v reklame fungovať, rada odborníkov znie: „Zapôsobte na emócie“. Stanú sa dopravným prostriedkom, ktorý prevezie vaše posolstvo do mysle a do srdca. Rozmýšľajte, aké pocity majú vaši zákazníci v súvislosti s vaším výrobkom, čo ich trápi, na čo sa tešia, čoho sa boja, čo ich rozčuľuje. Na túto strunu nalaďte svoju reklamu. Emócie sú a vždy budú najsilnejším nástrojom komunikácie a úspešní reklamní tvorcovia poznajú tajomstvo, ako ich využiť v nadväzovaní kontaktov a získavaní dôvery.
Mnohí ľudia majú predstavu, že každá reklama je pre firmu dobrá a treba využiť, čo sa ponúka. Kampane potom vznikajú nie na riešenie konkrétnej potreby a na základe vyváženého plánu, ale jednoducho preto, že práve teraz sa nám podarilo uzavrieť výmenný obchod. Málokedy takáto reklama prinesie to, čo od nej očakávame. Už len preto, že väčšinou ide o náhodný „výkrik do tmy“. Jeden či dva inzeráty, ktorými denník zaplatí za služby, nedosiahnu prah vnímania cieľovej skupiny, obzvlášť, ak neprebiehajú v spojení s inými aktivitami.
Nechať sa inšpirovať je jedna vec, bezhlavo kopírovať konkurenciu iná. Ak jeden výrobca príde s novou myšlienkou, hneď sa nájde tucet iných, ktorí ho napodobnia. Nie vždy to však funguje. Ľudia nie sú hlúpi a väčšinou vedia, čo je originál a kto prišiel na trh prvý. Nie je problémom porovnávať sa s najlepšími a svoje služby neustále zlepšovať. Pokiaľ však nenájdete niečo, čím sa líšite od všetkých ostatných konkurentov, či už v samotnom výrobku, neprekonateľných službách, či aspoň v kreatívnom prístupe k propagácii, budete stále bojovať o čoraz menší trhový priestor.
Len málo vecí ohrozí úspech tak, ako lenivosť pri zisťovaní informácií, príprave materiálov, či jednoducho slabá kontrola. Každá aktivita vyžaduje primerané a dostatočné nasadenie zdrojov, ľudskej práce i času. Ak sa pustíme do realizácie plánu, ktorý nebudeme môcť dotiahnuť do konca, zaznamenáme čistú stratu a je jedno, či bol dôvodom nedostatok peňazí, výpoveď jedného pracovníka alebo sa rozhodneme, že to bola „vyššia moc“.
Ing. Jana Škutková
LinkedIn je sociálna sieť, ktorá umožňuje prepojenie s podnikateľským trhom. Ide o zaujímavý nástroj k aktívnemu hľadaniu zamestnania, osloveniu potenciálneho zamestnávateľa či získaniu nového partnera na obchodovanie. Funguje na podobnom princípe ako Facebook.
Sociálna sieť LinkedIn sa na prvý pohľad podobá sieti Facebook. Tiež tu užívatelia komunikujú, vymieňajú si kontakty a hovoria o svojich skúsenostiach. Rozdiel je však v užívateľských cieľových skupinách. Kým Facebook používajú hlavne tínedžeri a mamičky na udržanie kontaktov, získanie nových priateľov a zábavu, LinkedIn je zameraný na profesionálnu kariéru a umožňuje užívateľom prepojenie s medzinárodným pracovným trhom. V súčasnosti túto sieť využíva 55 miliónov ľudí z najrôznejších pracovných pozícií a odvetví na celom svete. Portál navštevujú mnohí personalisti spoločností, ktorí aktívne vyhľadávajú kandidátov na pracovné pozície. Často ho využívajú zahraničné firmy, ale aj nadnárodné spoločnosti pôsobiace na území Slovenskej republiky.
Spoločnosť HubSpot, ktorá sa zaoberá online marketingom a analýzou webu, pripravila zaujímavú štúdiu na tému: „Ako používať LinkedIn v podnikaní“. Pokúsili sa nájsť jednoduchý a účinný návod, ako s touto profesionálnou sieťou dobre pracovať a nájsť obchodného partnera.
Základom je vytvoriť si profil. Dôležité je hneď na začiatku vyplniť profil na 100 %, každú položku, pretože všetky informácie v ňom môžu zaujímať potenciálneho zamestnávateľa či obchodného partnera. Pokiaľ niekto hľadá vhodnú osobu, môže hľadať podľa mena osoby i názvu firmy. Ak zostanú nejaké údaje nevyplnené, profil stráca svoju účinnosť na sieti.
Pri registrácii vytvoríte svoj profesionálny profil. Vložíte do neho informácie o sebe podobným spôsobom ako v životopise. Vzhľadom k tomu, že ide o medzinárodnú sieť, treba vytvoriť profil v anglickom či inom svetovom jazyku. Starostlivo uveďte všetky potrebné údaje, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú získaného vzdelania, predchádzajúcich zamestnaní a praxe. Rovnako ako u klasického životopisu aj tu platí zásada – uveďte všetko, čo môže zlepšiť vaše uplatnenie na pracovnom trhu.
Podobným spôsobom vytvoríte firemný profil, ktorý môžete ľubovoľne aktualizovať a meniť. Potom, čo ste sa zaregistrovali a vytvorili svoj profil, si môžete prehliadať profily ostatných užívateľov a vyhľadávať potenciálnych zamestnancov.
V žiadnom prípade nezabudnite na fotografiu, bez nej profil vyzerá nedôveryhodne. Náhodný návštevník, ktorý zavíta na vašu stránku potom vie, že narazil na konkrétneho človeka, nielen na meno. Veľmi dôležité sú tzv. odporúčania (recommendations). Môžete o ne požiadať svojich kolegov či obchodných partnerov. Vy sami si do profilu môžete napísať čokoľvek, ale odporúčania od bývalého šéfa či zákazníka dajú vášmu profilu tú správnu váhu a imidž. Nemal by tu chýbať link na zamestnávateľa, blog alebo spätný link na profil v ďalších sociálnych sieťach, ako napríklad Twitter, MySpace.
„Answers“ je sekcia, kde odpovedáte na otázky zo svojej brandže. Takto môžete byť považovaný za odborníka v danej oblasti tými, ktorých v skutočnosti nepoznáte, no majú čo povedať. Dobrou voľbou je aj založenie skupiny, ktorá sa týka vášho odvetvia. V tomto prípade radšej nie firemnú skupinu, pretože do brandžových skupín sa ľudia radi pridajú, no o firemných skupinách to tak celkom neplatí. Rovnaká skupina by mala byť vytvorená aj na Facebooku a pozvaní členovia a partneri rozhýbu diskusiu. Aj tu by skupina mala byť propagovaná na firemných stránkach, osobných stránkach, na blogu a iných sociálnych sieťach.
Dôležitou súčasťou LinkedIn sú externé aplikácie. Ide o služby, ktoré obsah rozširujú a majú na pôsobenie v sieti pozitívny vplyv. Nejde o hry a zábavu, ale o zdieľanie prezentácií, kalendáre akcií. Najpoužívanejšími aplikáciami sú SlideShare, ktorá umožňuje vkladať a zdieľať prezentácie. BlogLink, vďaka ktorej svoj profil oživíte o informácie zo svojho blogu a jeho pravidelné príspevky hovoria o vašej kompetencii. V neposlednom rade je to aplikácia Amazon, ktorá užívateľovi umožňuje odporúčať zaujímavé knihy pre chvíle pohody či profesionálneho rastu.
Rovnako aj profil by mal byť optimalizovaný pre SEO. V prvom rade je treba prispôsobiť URL adresu, teda meno majiteľa profilu. K zmene slúži „Edit“ v profile v položke „Public Profile“. Meno v URL je dôležité preto, že vyhľadávače hľadajú slová najskôr v URL adrese, a tiež preto, lebo link s konkrétnym menom užívateľa sa lepšie zapamätá než skratky nič nehovoriace ostatným užívateľom. Tiež sa oplatí zvážiť kľúčové slová v sekcii „Summary“, ktoré by mali dobre vystihovať majiteľa profilu, jeho prácu a zamerania. Túto sekciu najviac prehľadáva Google a ak sú dobre zvolené, je tu vysoká šanca, že budete jednoducho a rýchlo nájdený tými správnymi ľuďmi.
Aj na Slovensku už prišiel čas, keď sa v sieti LinkedIn orientuje stále viac a viac personalistov a headhunterov. Niet divu, je to perfektný zdroj kontaktov s relevantnými údajmi. Možno už čoskoro bude mať perfektne vedený profil na LinkedIn väčšiu váhu ako „papierový“ životopis.
V júnovom čísle Success magazínu som písal, ako sa k deťom správať, či ich vychovávať alebo nie. Na čo pri ich výchove klásť dôraz a na čo nezabudnúť.
Dnes by som sa rád dotkol jednej témy, o ktorej sa na našich seminároch veľa hovorí. Je tou najvýznamnejšou zložkou porozumenia, dokonca špeciálne len o nej máme samostatný seminár a kurz. Je to téma komunikácie. V tomto prípade komunikácie s deťmi, ale nielen s nimi. Rád by som sa pozrel aj na to, ako na naše deti vplýva spôsob, ako komunikujeme my dospelí s naším životným partnerom. Ako nás naše deti vidia komunikovať s našimi rodičmi, ako komunikujú naši známi a priatelia a mnoho iných komunikácií, ktoré naše deti vnímajú.
Hovorí sa, že najlepší spôsob vodcovstva je vlastný príklad. Na to niekedy zabúdame. Predpokladám, že ako rodič akceptujete svoju úlohu vodcu a že chcete aj svoje deti viesť k vodcovstvu. Zabúdame, že naše deti nás nevnímajú iba vtedy, keď sa im venujeme. Vidia nás, počúvajú a vnímajú aj vtedy, keď si to neuvedomujeme. A robia z toho svoje závery. Vedomé, ale často aj podvedomé. Takže, ak my svojim deťom neukazujeme správny príklad, nie sme im správnym vzorom. Čo myslíte, ako sa budú neskôr ony správať a akým vzorom budú pre svoje deti?
Ľudia prirodzene cítia, že komunikácia je oblasť, ktorú by mali vylepšiť. Veľakrát majú dobrú myšlienku, výborný nápad, a nakoniec to neprinesie výsledky. Napríklad mama by bola rada, aby dieťa vynieslo smeti, ale ono sa tvári, že ju nepočuje. Učiteľka dá otázku a žiak odpovie na niečo celkom iné. Komunikujeme (skôr rozprávame) – niekto málo, niekto zasa príliš veľa, no nie vždy máme takú odozvu, akú by sme si priali.
V prvom rade si musíme povedať, čo komunikácia je. Túto tému nemožno na malom priestore obsiahnuť celú, preto sa pozrime aspoň na jednu jej časť:
Na prvý pohľad sa zdá, že komunikácia je to, čo hovoríme. Reč je však len jedna časť komunikácie. My jej dávame veľkú dôležitosť, ale naša mimika, nálada, všetky gestá zohrávajú v komunikácii oveľa väčšiu rolu, ako iba samotné slová. Stalo sa vám, že niekto povedal dobrú myšlienku, no vy ste ju zavrhli? Bolo to následkom toho, ako to povedal. Možno s krikom, veľa ráz s pohŕdaním alebo len tak, že človek si ani nebol istý, či to patrilo jemu. Pri komunikácii je dôležité uvedomiť si, kto hovorí a ku komu hovorí. Ak sme to my, tak sa uistime, že nás dotyčný prijímateľ komunikácie počul a rozumel nám.
...veľakrát nevníma našu komunikáciu, lebo sa hrá. V praxi to znamená, že na našu komunikáciu nedáva odozvu. Tým, že na neho dospelý začne kričať, docieli len, že dieťa to buď nespraví alebo to spraví s plačom. Pokiaľ sa hralo a nepočulo nás, tak samozrejme, nerozumie, prečo na neho kričíme. Preto si radšej vždy dopredu zaistime, že nás bude počuť. Získajme jeho pozornosť! Je to zodpovednosť príčiny v komunikácii. Zoberme si príklad z dieťaťa: keď ono niečo chce, tak to docieli napríklad tým, že nám svojou rukou fyzicky otočí hlavu, aby nám povedalo rovno do očí, po čom túži. Úplne zobralo pod kontrolu, aby k nám jeho komunikácia určite dorazila.
...to neraz urobí tak, že z kuchyne kričí do izby a myslí si, že ho všetci počuli a aj mu rozumeli. Ak nemáme istotu, že nás dieťa počulo, tak sa ho na to opýtajme. Pokiaľ sa stále nič nedeje, zistime, ako tomu porozumelo. Je to dôležité najmä u detí. Tie sa učia, ako komunikovať. Ak komunikácii porozumejú v detstve, tak ju budú aplikovať aj v dospelosti. Budú komunikovať jednoznačne a tak, aby dosiahli porozumenie. A samozrejme, takúto komunikáciu budú aj vyžadovať. Naučia sa, že prikývnutie na znak porozumenia, ak človek komunikácii naozaj neporozumel, je nesprávne.
Existuje jedna životná pravda:
Posledná časť v komunikácii, tá najdôležitejšia, je potvrdenie komunikácie. V našej spoločnosti sa tak trošku naň zabúda, ako by bolo nepodstatné. Pritom pre duševné zdravie človeka je veľmi dôležité. Znamená to dať najavo, že sme toho druhého počuli a rozumieme, čo povedal. Nemusí to nevyhnutne znamenať, že súhlasíme. Veľa ráz sú to len gestá (napr. prikývnutie), jednoduché slová (napr. rozumiem), ktoré dajú druhej strane na vedomie, že je v tomto rozhovore dôležitá a vypočutá.
Pokiaľ s ľuďmi človek komunikuje dobre, počúva, čo majú na srdci, potvrdzuje, čo hovoria. A hovorí to, čo má na srdci on dostatočne taktne a dostatočne často, aby to prijali. Do značnej miery tým vie ovplyvniť vzťahy a ochotu ľudí pracovať s druhými a byť spolu. Pri dieťati to platí stonásobne.
Ing. Ondrej Eršek